Obrovské kopy naskladaného dreva, ťažba v chránených oblastiach. Ochranári upozornili na stav, ktorý našli v Kôprovej doline v Tatrách. O tom, ako vidí aktuálnu situáciu ohľadom ochrany prírody na Slovensku i aké sú fakty, sme sa porozprávali s ochranárom, ekológom ONDREJOM KAMENIAROM z iniciatívy My sme les.
Prednedávnom ste upozornili na lokality, kde dochádza k masívnej ťažbe. Ako nachádzate tieto miesta, kde prebieha takýto aktívny výrub? Náhodne či máte nejaké podnety?
Je to taká kombinácia. Pohybujeme sa rôzne po teréne a keď už niekam ideme, všímame si, čo sa deje okolo. Tým, že tému sledujeme dlhšie a komunikujeme i navonok, tak sa nám aj ozývajú ľudia, ktorí si niečo všimnú.
Podávali ste podnet na inšpekciu, máte informácie o lehote alebo nejaké vyjadrenia?
Neviem, aká je lehota. A vyjadrenie zatiaľ nemáme.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako je na tom Slovensko v otázke ochrany prírody a lesov;
- ako Kameniar vníma prístup zo strany ministra životného prostredia;
- prečo je podľa neho lykožrút len zámienkou;
- prečo vníma, že je v prípade kalamitnej ťažby nutná väčšia kontrola;
- čo hovorí na tvrdenie, že mŕtvy les je zbytočný les;
- aký je podľa neho ideálny model v prípade fungovania systému ťažby v lesoch.
Podľa fotografií budí táto ťažba dojem, že je skutočne rozsiahla. Je ochrana našich lesov podľa vás dostatočná?
Ochrana prírody na Slovensku na tom nikdy nebola nejako veľmi dobre. Posledné roky boli možno takým svetlým zábleskom, ale nedá sa povedať, žeby bolo všetko ideálne. Ako to aj Taraba s Huliakom vykresľujú, že to bolo eldorádo mimovládok. Vôbec to tak nebolo.
My sme mali aj za Budaja ťažké časy, akurát to, čo sa teraz deje, tak je už úplne frontálny útok na ochranu prírody. Z najvyšších miest počúvame dezinformácie z hľadiska ochrany prírody.
A ľudia, ktorí to majú vyštudované, robia v oblasti desiatky rokov, sú nálepkovaní ako ekoteroristi a ekoanarchisti. Od štátneho tajomníka Kuffu mladšieho sme si ešte vypočuli, že sme hlupáci a idioti, čo je podľa mňa úplne neprípustné.
Prvý vlak na novej linke medzi Českom a Ukrajinou vypredali. Súkromný dopravca prináša nový spoj Čítajte Myslím si, že zlyhanie je v tom, že sa vôbec taká strana ako je SNS dostala do parlamentu. A tejto pár percentnej partičke sa podarilo ovládnuť jedno celé ministerstvo. Ľudia, ktorí majú, paradoxne, stranu s názvom Život, tak idú ničiť život. Ledva sa dostali do parlamentu a teraz sa správajú ako králi.
Bavíme sa o ministerstve, ktoré má na starosti životné prostredie, prírodu. Keď sa napríklad niečo postaví zle, dá sa to opraviť alebo zbúrať. Ale čo v prípade prírody a pri týchto tendenciách? Keď sa vyrúbe, čo ďalej?
Myslím si, že čokoľvek, čo by SNS chytilo do rúk, tak to dopadne podobne ako rezort životného prostredia, veď sa stačí pozrieť na rezort kultúry.
Ochrana prírody je ešte stále aj medzi vcelku rozumnými ľuďmi vnímaná ako téma kdesi na konci priorít - najprv si upracme súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo a potom, keď náhodou ostane nejaký čas, tak sa budeme venovať aj tej ochrane životného prostredia.
Ale ja si myslím, že nám to pomaličky začína padať celé na hlavu. Bojím sa, že keď si konečne uvedomíme, že to bola priorita, tak bude neskoro. Posledné desiatky rokov nám tu vedci hovorili, ako sa máme adaptovať na klimatickú zmenu.
No nie, my sme strávili tie desiatky rokov vyrubovaním posledných prírodných lesov, čo na Slovensku máme, a pokračujeme v tom veselo ďalej, čím sa oberáme o ochranu pred zhoršujúcmi sa extrémami počasia.
Mali sme tu masívne investovať do toho, aby sa lesy zmenili na čo najprírodnejšie a najprirodzenejšie, aby boli schopné odolávať extrémom.
Východniarov voľby rozdelili: Prešovský kraj si vybral Pellegriniho, Košický zas Korčoka Čítajte Rok 2023 bol globálne o 1,52 °C teplejší ako priemer z predindustriálnej éry. Ide to oveľa rýchlejšie ako predpovedala väčšina vedcov a prekračujeme hranicu, ktorej sme sa ako ľudstvo chceli a mali vyhnúť. Ignorovanie problémov sa nám pomaly začína vracať.
Je to pre mňa až komické, ako tam ide niekto vyplakávať, že hynutie hospodárskych smrečín je spôsobené predošlou vládou a ekoaktivistami, ktorí spôsobili premnoženie lykožrúta.
Keď sa pozrieme do prírodných lesov a pralesov, tak tam nevidíme ani zďaleka také rozsiahle kalamity. Ukazuje sa, že sú omnoho odolnejšie. Akým právom niekto ide pretláčať, žeby sa mal hospodársky prístup – odstraňovanie všetkých suchých a napadnutých stromov, uplatňovať aj v tých chránených územiach?
Neexistuje kontrolný mechanizmus, ktorý by mohol regulovať a stopnúť výrub?
Mechanizmy sú, len očividne nie dostatočné. Každý lesník povie, že na Slovensku sa holoruby nerobia. Druhá vec je, že kalamitná holina je z ekologického hľadiska to isté ako holorub, iba sa to inak volá. A kalamitná, náhodná, ťažba je oveľa menej regulovaná ako plánovaná.Kalamitná ťažba sa často využívala a využíva ako zámienka na vyťaženie toho, čo sa nedalo vyťažiť inak.
My sme dávali aj pred rokmi podnety na ťažby, kde bolo evidentné, že hlavným cieľom bolo vyťažiť drevo, ktoré sa tam nachádzalo a lykožrút bol využitý len ako zámienka. Boli tam vyťažené buky, jedle, javory.
Natiahla sa lanovka a vyťažili sa súvislé pásy. Bolo to v strede národného parku, čo malo byť za normálnych okolností v tej najstriktnejšie chránenej A zóne. Dokonca išlo o ochranný les, ktorého hlavnou funkciou je ochrana pôdy pred eróziou. Lesný úrad dal pri našom podnete samozrejme za pravdu lesníkom.
Urológ: Keď je rakovina prostaty v rodine, zvyšuje sa jej riziko aj u ostatných príslušníkov Čítajte Nad kalamitnou ťažbou by bola potrebná oveľa väčšia kontrola. Najmä v tých chránených územiach si musíme uvedomiť, že les tam nemá primárny cieľ produkovať drevo. Keď sa tam aj zasahuje, tak by to malo byť cieľom zlepšovanie stavu biotopu, čiže napríklad by sa tam mohli odstraňovať nepôvodné dreviny, ale určite by to nemala byť plošná ťažba.
Dnes sú už vo vyšších stupňoch ochrany obmedzenia, napríklad že pri ťažbe nad 0,2 hektára musí súhlasiť správa chráneného územia. Problém je, keď ťaží samotná správa národného parku. Sama si to odsúhlasí a všetko je formálne v poriadku. Iba lesy sa ničia ďalej. A podobných problémov je viac.
Spomínali ste lykožrúta. Vysvetlite ako fundovaný človek, či má lykožrút v prírode takú silnú moc, aby sme len kvôli nemu tak rozsiahlo rúbali?
Je v prvom rade smutné, s akou veľkou istotou sa pán Taraba vyjadruje k niečomu, čomu evidentne vôbec nerozumie. Ja som napríklad sedem rokov pracoval na výskume v tejto téme, mám publikovaných dosť veľa článkov v medzinárodných časopisoch, mám doktorát z ekológie lesa, v horských lesoch som strávil stovky dní.
Takže ma svojím spôsobom aj dosť uráža, keď počujem ľudí ako pán Taraba, pán Huliak, ktorí v tých lesoch buď vôbec neboli alebo tam boli so zaviazanými očami.
Dvaja arcibiskupi, dva pohľady. Ako vyzerala pandémia či začiatok vojny na strane slovenskej a ukrajinskej Čítajte Uráža ma, že takíto ľudia si nás dovolia škatuľkovať ako ekoteroristov. Pritom oni tomu naozaj nerozumejú, vôbec. Alebo to aspoň dobre tak hrajú.
Na otázku odpoviem v skratke, verím, že k detailom sa dostaneme ďalej. Lykožrút aj smrek sú tu spolu milióny rokov. Tie milióny rokov dokázali spoločne prežiť bez toho, aby jeden alebo druhý vyhynul. Tam, kde smrek rastie prirodzene, bude rásť aj bez ľudských zásahov proti lykožrútovi. A tam, kde rásť nemá, vplyvom klimatickej zmeny postupne vyschne s ľudskými zásahmi aj bez nich.
Neiniciovali ste v tejto veci spoločné sedenie, práve z dôvodu bližšie to rozobrať?
Tak by to malo byť. Na začiatku sme nie priamo my, ale širšia koalícia mimovládnych organizácií žiadala o stretnutie s ministrom Tarabom. Ani po viacnásobnej urgencii sa nám nedostalo žiadnej odpovede.
Dôvod?
