STARÁ ĽUBOVŇA. „Pretrhlo sa slovo, nedoznelo, stíchla rozospievaná pieseň. Zaschli farby na maliarskej palete,“ ozývalo sa areálom Chrámu Matky ustavičnej pomoci v meste pod Ľubovnianskym hradom.
Deň, ktorý sa do dejín mesta zapíše ako deň sĺz, ale aj nádeje, prežili včera 10. apríla v Starej Ľubovni.
Na poslednej ceste tu odprevadili tri mladé dievčatá, ktoré neprežili víkendovú tragickú zrážku autobusom cestou na stretnutie mládeže s biskupom.
Prítomné boli stovky a stovky ľudí, počas bezmála štvorhodinovej rozlúčky odzneli silné slová, ktoré ako memento ostali posolstvom na tri ľudské životy.
Kým boli tri dievčatá a ako si na ne spomínajú ich najbližší? Aktívne, obetavé, talentované, no najmä tie, ktoré tu boli vždy viac pre iných ako pre seba.
Na križovatke rozhodovaní, kam ďalej
Ako zdôraznil počas homílie biskup František Trstenský, od soboty sú všetci zasiahnutí smrťou "našich" dievčat.
„Dovolím si tvrdiť našich, lebo od tragédie sa stali súčasťou našich životov a modlitieb.“
Lucia, Sofia a Katarína boli študentky, ktoré navštevovali Gymnázium sv. Mikuláša v Starej Ľubovni.
Bolesť, ktorá sa v jednom momente násobí i delí zároveň (komentár) Čítajte „Mali svoje sny a plány, rozhodovali sa, kam pôjdu na vysokú školu.“
V spomienkach ich opisujú ako „mladé devy, ktoré boli obdarované veľkým talentom a počas svojho krátkeho života ho s úsmevom rozdávali všade dookola. Tešili nás spevom, slovom, namaľovanými obrazmi, ale hlavne svojou dobrotou, láskavosťou a ľudskosťou“.
O každej z dievčat hovoria ako o jedinečnej a originálnej, ale všetky mali spoločné črty - skromné, nenápadné, nepotrebovali byť stredobodom pozornosti. A spájalo ich ešte jedno. Rozdávali sa a chceli sa rozdávať iným.
Lucia. Milovníčka prírody s túžbou byť lekárkou
Lucia, ktorej meno v preklade znamená „svetlo“, mala túžbu byť lekárkou.
„Citlivá, pokojná, mimoriadne skromná, najstaršie dieťa v rodine. Veľa času venovala modlitbe, a preto niekedy meškala na vyučovanie,“ spomínajú pri jej životopise.
Milovníčka prírody, návštevníčka Tatier, náruživá hubárka. Dievčina, ktorá si krok za krokom plnila svoje cestovateľské sny.
Bola svetlom rodiny, tento mesiac sa chystala ukončiť vodičský kurz. Milovala rozhovory s mamkou a sestrou. Bola najstaršou dcérou z piatich detí.
„Obetavo a s láskou pomáhala rodičom so starostlivosťou o najmladších členov rodiny.“
Jej láskou bolo i čítanie či počúvanie kníh, taktiež recitovanie. „Len pred niekoľkými dňami zvíťazila v okresnej súťaži Hviezdoslavov Kubín. Niekoľko rokov bola v lete súčasťou Hradných rozprávok s pesničkami.“
A od recitácie bol krok k spevu. „Spev jej tiež prirástol k srdcu. Poslednou piesňou, ktorú zaspievala, bolo pre ňu Christos voskrese.“
Sofia. Sršiaca energia s krásnym hlasom
Sofia, toto meno znamená múdrosť. Jeho nositeľka snívala o kariére učiteľky alebo právničky.
„Prvorodená, poslušná, radostná, spoločenská, vždy akčná, o všetko sa zaujímala. Chcela robiť veľa vecí naraz a potom sa zlostila, že to nestíha. Vedela si uznať chybu. Bola nadmieru svedomitá a obetavá, vynikajúca študentka. Čo si raz zaumienila, to aj splnila,“ znie medzi spomienkami na ňu.
Nadovšetko si vážila a milovala rodičov a súrodencov. Sofiu vnímali ako tú, z ktorej srší energia. Milovala kultúru, hradné rozprávky, kultúru a hudbu. Tá tvorila vo veľkej miere mozaiku jej života. Odmala si spevácky talent rozvíjala na základnej umeleckej škole.
V Starej Ľubovni sa konala posledná rozlúčka s dievčatami, ktoré zahynuli pri nehode autobusu Čítajte „Výnimočný hlasový rozsah v spojení s vytrvalosťou a pracovitosťou jej priniesli desiatky ocenení v celoslovenských aj medzinárodných súťažiach, naposledy z Malty.“
Nenapodobiteľný hlas bol súčasťou všetkých významných podujatiach v meste, regióne i za hranicami Slovenska. Prihovárala sa prostredníctvom hranej rozprávky z rádia, taktiež i piesňami.
Sen sa jej splnil pri malom nahrávacom štúdiu, po ktorom túžila.
„V zásuvke mala vlastné gospelové skladby, ktoré chcela ponúknuť ľuďom, oslavovať cez ne Boha.“ Bola v mnohom inšpiráciou a podporou pre svoje sestry.
Katka. Obetavá dobrovoľníčka s láskou k športu
Význam mena Katarína je čistota. Aj Katka sa tešila zo života, mala veľké plány, chcela študovať medicínu, byť úspešnou a obetavou lekárkou.
„Viera bola pre ňu dôležitou súčasťou života,“ spomínajú.
Vzhliadala k Bohu, pravidelne chodila na duchovné stretnutia, turistiku s kaplánmi i adorácie. Zamilovala si prírodu, zvieratá, umenie, bola absolventkou základnej umeleckej školy vo výtvarnom odbore.
„Svedčia o tom jej obrazy, plné kvetov, zvierat, prírody, predmety, ktoré dokázala šikovnými rukami vytvoriť z modelovacej hmoty.“
Katka bola členka mládežníckeho parlamentu pri Centre voľného času, rada a často pomáhala a pracovala ako dobrovoľníčka. Venovala sa športu, basketbalu, bola veľká fanúšička hokeja, osobne sa stretla so slávnymi hokejistami, ktorí pôsobia v NHL, sledovala všetko dianie okolo formuly.
Milovala svojich rodičov, súrodencov, mamke opakovala, že od nej nikdy neodíde a postará sa o ňu. „Milými slovami rozveseľovala a spríjemňovala každý deň všetkým ľuďom, s ktorými sa stretla.“
Pohreb ako svadobná hostina
„Sofia – múdrosť, Lucia – svetlo, Katarína – čistota alebo očistenie. Mne sa to veľmi silno spája s biblickými múdrymi pannami, čistými, ktoré mali svetlo. Keď Ježiš prišiel neočakávane, neprekvapil ich. A Ježiš teraz prišiel neočakávane, nikto nečakal, že príde, ale ony boli pripravené. A toto je pre mňa tá odpoveď na veľkú otázku – prečo.
Každý sa pýta prečo. Lebo boli pripravené, pripravené na nebo. Prišiel ženích neočakávane, no jeho nevesty boli pripravené. V mojom sa srdci mieša ani nie tak smútok, ale veľká bolesť aj s radosťou. Sme na pohrebe, ale ja viem, že sme súčasne ako keby na svadobnej hostine neviest so ženíchom.
Ony boli pripravené, lebo naše dievčatá boli múdre panny. Nepozerajme na to, čo sme stratili na tomto svete, ale pozerajme na to, čo sme teraz získali my a aj dievčatá v nebi pre nás.“
(časť z príhovoru o. Petra Horvátha, vedúceho spoločenstva Skala)
