PREŠOV. Ako vyzerali posledné chvíle, keď sa rozpadala Rímska ríša? Do dávnych čias prenesú divákov herci v Divadle Alexandra Duchnoviča (DAD).
V novej hre Romulus Veľký sa v dobe vrátia do momentu, keď sa rozpadávala spoločnosť. A vlastne - je to minulosť? Poučili sme sa, alebo sa chyby cyklicky opakujú?
Zrkadlo spoločnosti s batohom otázok pomyselne prinesú v grotesknej hre z pera vynikajúceho Friedricha Dűrrenmatta, v réžii ostrieľaného režiséra Jakuba Nvotu.
Divadlo, kam sa režisér rád vracia
Letný deň, Anjel prichádza do Babylonu a Romulus Veľký. Tri divadelné hry v repertoári DAD-u, k réžii ktorých si prizvali Jakuba Nvotu. A aj po rokoch rád ponuku k spolupráci prijal.
„Vnímam, že tak, ako pred rokmi, keď som tu robil, aj teraz je ten súbor veľmi kvalitný. Sú už aj noví ľudia, s ktorými som nepracoval, i tí zaujali. Ale myslím si, že tu divadlo stále stojí na veľmi kvalitnom hereckom súbore,“ konštatuje Jakub Nvota.
„Nie je to o tom, že sú to dobrí univerzálni herci, ktorí zahrajú všetko. Naopak, myslím si, že každý z nich je osobitný a tak ako človek, tak aj ako herec si nesie výraznú tému, ktorú na javisko prináša.“
A keď každý prinesie to svoje jedinečné nielen tak, aby spĺňali veci, ale aby mohli byť čo najviac sami sebou, vtedy to podľa režiséra funguje.
Jakub Nvota tu zároveň vidí ešte jeden veľmi podstatný fakt.
„Toto divadlo vnímam ako kultúrny fenomén. Diela klasikov prekladajú do rusínskeho jazyka. Je to úžasné. Myslím si, že je to hlboko nedocenený kultúrny fenomén,“ skonštatoval Nvota.
O rusínsky preklad sa už tradične postaral Valerij Kupka. Scénu a kostýmy pripravil Tom Ciller.
Dűrrenmatt mieri do Duchnoviča, z nemčiny do rusínčiny
Po ďalej hre v prešovskom rusínskom divadle siahli medzi diela Friedricha Dűrrenmatta.
„Je to kvalitný dramatik, ktorý zabŕdol do žánru krutej spoločenskej grotesky. Pohybuje sa od žánru k žánru, spája vysoké s nízkym,“ charakterizuje režisér autorovu tvorbu.
„Odhaľuje mieru absurdity, ktorú sme my ako štát schopní produkovať. Uchyľuje sa k historickým paralelám.“
Dielo Romulus Veľký reflektuje zánik Rímskej ríše, pričom sa snaží nájsť a uchopiť, popísať moment rozpadu.
Romulus je posledným cisárom, ktorý vie, že je posledný a s ním všetko zanikne, lebo za hranice už vnikli barbari. Zostávajú posledné dni, kým sa vrútia do Ríma. Niekto sa obáva, niekto sa snaží zachrániť. Ale cisár sa tvári, akoby sa nič nedialo.
Hru opisujú ako grotesknú, veľmi zábavnú, vtipnú, kruto mrazivú.
Čo bolo, čo je a kde je poučenie
Dielo vypovedá o skutočnosti, že civilizácia nie je schopná sa „samoobnoviť“. Cisár vedie ríšu k riadenému zániku. To by však mohla byť aj šanca začať odznova. Podarí sa to?
„Nie sme schopní urobiť ostrú hranu. Je tu istá kontinuita, prenášanie chýb. Hlavné choroby si ako ľudstvo stále nesieme,“ zamýšľa sa režisér.
Dielo autor napísal v 50. rokoch minulého storočia, po konci. svetovej vojny. Na stole bola svojím spôsobom otázka, kde sa ako civilizácia nachádzame. A tá otázka je stále aktuálna.
„Nie sme v bode zlomu? Sme schopní sebaobnovy? Hra nenanucuje odpovede, ukazuje len paralely histórie,“ konštatuje Nvota.
Označiť hru ako aktuálnu však nepovažuje za adekvátne z dôvodu, že to nie je aktuálny spoločenský či politický kabaret.
„Stále je to klasická Dűrrenmattova hra, v ktorej sme nič neprepisovali a nič nemenili. Zaznieva text z roku 1958, ale je tu tá paralela, že zobrazuje civilizáciu v zlomovom bode.“
Aktéri si kladú otázky, ktoré sa týkajú zániku spôsobu života tak, ako ho viedli dosiaľ.
Tému hry nevníma Nvota ako vyslovene konkrétnu aktualitu, ale ako čosi, čo je niekde v každom z nás. Otázka, ktorá sa vnútri vynára – aké časy žijeme? Prinesú radikálnu zmenu?
„Keď sa pýtame, či život v spoločnosti, ako sme ho poznali, zanikne, alebo sa nejako radikálne zmení. Toto je tá spojnica hry a dneška,“ vysvetľuje režisér.
Spolupráca opakovaná aj premiérová
Po prvýkrát sa s Jakubom Nvotom stretla na javisku Ľudmila Lukačíková, predstaviteľka Júlie, Romulovej ženy.
„Vyzvedala som si o ňom čosi dopredu a potvrdilo sa mi to. Režisér bol pokojný a ľudský, nekričí, všetko, čo treba, to pokojne vysvetlí,“ hodnotí Ľudka.
Zvlášť ocenila samotný titul.
„Tá politická situácia teraz sadla. Doba vtedy sa aplikuje na tú dobu teraz. Je tu krásna scéna, hudba, réžia. No mňa osobne sa veľmi dotýka aj to, o čom samotná hra hovorí,“ konštatuje Ľudka.
Na margo toho režisér spomenul, že keď robili hru Anjel prichádza do Babylonu, ktosi im vtedy prišiel povedať, že nemuseli do hry pridávať toľko aktualizačných viet.
„No my sme tam vtedy nedali nič. Diváci však mali pocit, že hra spred 50 rokov nemôže až takto kopírovať,“ spomína Nvota.
Pri tretej režisérovej návšteve je jeho treťou spolupráca s Jevgenijom Libezňukom. Aj sa nejakým spôsobom zmenila?
„Boli to tri spolupráce a v niečom sa určite líšili. Boli sme mladší, zapálenejší, teraz sme pokojnejší,“ konštatoval s úsmevom Žeňa Libezňuk.
Vysoko však ocenil režisérov prístup, ktorý pokladá v jednom za zvlášť zaujímavý. Priestor, ktorý dáva hercom na úkor samého seba.
„Sú režiséri, ktorí nemajú strach zomrieť v hercovi. Ich vlastná ambícia nie je to najdôležitejšie, čo chcú ukázať na javisku. A to je svojím spôsobom u režiséra odvaha,“ konštatoval Žeňa, ktorý stvárni hlavnú rolu Romula.
A v podobnom duchu, ale v inej súvislosti, vníma režisérske kroky aj riaditeľ divadla Marián Marko.
Ten sa opäť postaví na divadelné dosky ako Achilles, komorník. Pracovať bude najmä s rekvizitami.
„Bol to kaskadérsky kúsok režiséra,“ glosoval Marko na margo svojho obsadenia do hry.
A ako sa "kaskadérske kúsky" režiséra ujali na javisku, to ukážu herci v hre Romulus Veľký, ktorú uvedú na veľkej scéne DAD-u v premiére v piatok 19. apríla o 19.00 hod. a v rovnakom čase v druhej premiére v stredu 24. apríla 2024.
