PREŠOV. Ak by niekto hľadal synonymá k mestu Prešov, nepochybne by jedným z nich bola soľ. Prešov bol v minulosti vychýreným mestom, ktoré priam rozprávkovo preslávila práve tá.
Dnes je to už len súčasť histórie, ktorá ostala zhmotnená v podobe zachovaných stavieb. Kým časť z nich chátra, časti vdýchli nový život. Solivar, mestská časť Prešova, i dnes rozpráva turistom príbeh z čias, keď to tu ešte všade dookola bolo priam posypané bielym zlatom.
Medzi top technickými pamiatkami na Slovensku
Na, obrazne povedané, soľnú veľmoc predurčovali Prešov už jeho prírodné kapacity. Už od stredoveku sa soľ získavala zo soľných prameňov, ktoré vyvierali na úpätí Slanských vrchov. Podľa písomných prameňov sa ťažba soli datovala už do 13. storočia.
Osvetové strediská rozhádali prešovských poslancov. Majú ešte zmysel? Čítajte Úplne prirodzene sa tak stala táto oblasť aj neskorším monopolom pre spracovanie soli v nasledujúcich storočiach. Solivar v Prešove je jedinečným komplexom technických objektov, ktoré svojho času slúžili na ťažbu kamenej soli i čerpanie a varenie soli zo soľanky.
Tvorili ich šachta Leopold s budovou gápľa, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa, sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa).
Počiatky výstavby objektov sa datujú do 17. storočia. Historickou udalosťou bola napríklad návšteva cisára Františka II. Habsburského, ktorý v roku 1800 uviedol varňu František slávnostne do prevádzky.
Od roku 1970 je Solivar v Prešove národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes sa celý komplex radí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku.
Ako sa získavala soľ. Aj z Cisárskej jamy
Solivarský komplex je unikátom. Stáročia slúžil na uskladnenie, manipuláciu a distribúciu soli. V rámci neho bol zabezpečený celý proces soľného spracovania – od ťažby kamennej soli, cez čerpanie až po varenie soli zo soľanky (slaná vyťažená voda). Samotný proces ťažby soli sa datuje do roku 1571.
