Keď počas stavebných prác v Poprade-Matejovciach v roku 2005 objavili v zemi kus dreva, spozorneli. Predpokladali, že to bude niečo z druhej svetovej vojny. Po analýze zostali prekvapení, keď zistili, že drevo pochádza zo 4. storočia nášho letopočtu.
To bol začiatok objavu, ktorý upútal pozornosť odborníkov aj širokej verejnosti nielen u nás, ale takmer v celej Európe. Pod Tatrami odhalili hrobku mladého kniežaťa, ktorý zrejme patril ku germánskemu kmeňu Vandalov.
Pôvodné drevené časti hrobky (zdroj: Gabriela Kinčoková)Drevo sa konzervovalo v Nemecku
V roku 2006 pokračoval technicky náročný archeologický výskum, ktorý realizovalo Podtatranské múzeum spoločne s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, pridali sa odborníci zo severonemeckéhoSchleswig-Holsteinu, kde je konzervátorské centrum na drevo, a viacero ďalších vedcov z rôznych krajín.
„Aby sa nepoškodili jednotlivé vrstvy, archeológovia ležali na visiacich doskách, a takto postupne odoberali jednotlivé vzorky. Trvalo to približne pol roka a zúčastňovali sa tu viacerí odborníci. Išlo sa až do hĺbky takmer päť metrov pod povrchom, čo už nie je ideálne pracovné prostredie. Odoberali teda celé bloky hliny, ktoré následne skúmali v laboratóriu, niektoré sú uložené v mrazničke a čakajú, aby sa mohli v budúcnosti detailne preskúmať v laboratóriách. Chceli v tomto materiáli zachytiť všetko, čo sa dá. Výskum bol dlhý a komplikovaný,“ informoval Tomáš Babura, archeológ Podtatranského múzea v Poprade.
Lôžko z hrobky kniežaťa z Popradu, originál vystavený v Podtatranskom múzeu. (zdroj: Gabriela Kinčoková)Za zachovanie hrobky vďačia zlodejom
Je to naozaj tak. Hrobku po určitom čase od pohrebu kniežaťa vykradli. Zlodeji vnikli vrchom dnu a nechali po sebe otvor, cez ktorý začala vnikať voda, hlina, a v rámci toho sa začal objekt konzervovať. Nie všetko naraz, napríklad drevo vydrží dlhšie ako látky či kože, ktoré sa nezachovali. Zostali však fragmenty látok, ktoré neboli vystavené vzduchu. Drevo sa zachovalo vďaka dobrým klimatickým podmienkam. Dnes si môžete v Podtatranskom múzeu na vlastné oči pozrieť pôvodné drevené časti z hrobky. Roky predtým ich konzervovalia ošetrovali v odbornom pracovisku v Nemecku.
Tesárske značky zo 4. storočia
V roku 2022 sa posledné kusy tohto dreva vrátili na Slovensko. Opätovné poskladanie celej zrubovej komory nebolo technicky možné. V Podtatranskom múzeu môžete vidieť autentickú repliku pôvodnej neporušenej hrobky v sugestívnom podzemnom priestore, dokonca sa ponad ňu aj poprechádzať po sklenej podlahe.
Kožené puzdro na luk. (zdroj: Gabriela Kinčoková)Originálne sú však kresané brvná vonkajšej komory, v úplnosti zachovaná vnútorná komora – sarkofág a predmety spojené so stavbou a vybavením hrobky. Prevedenie tesárskych prác je veľmi presné, sú tu aj značky, ktoré si robili do dreva, keďže vtedy ešte nemali ceruzky. Archeológovia objavili mnohé detaily budovania domu zomrelého a častí jeho výbavy.
Vedci rozlúštili aj záhadu pôvodu, telesnej stavby a zdravotného stavu kniežaťa. Mal približne 20 rokov a uložili ho na honosnom lôžku. Mal so sebou bohatú výbavu – osobné veci, ale aj jedlo, nádoby na stolovanie i spoločenskú hru pripomínajúcu dnešnú dámu, jej pravidlá však dnes už
nepoznáme. K vzniku expozície Knieža z Popradu a jeho hrobka významne prispel Prešovský samosprávny kraj, ktorý do záchrany tohto historického artefaktu investoval viac ako 900-tisíc eur.
Tento článok vznikol vďaka spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom.
