ČERVENÝ KLÁŠTOR. Kde sa nachádza miesto, na ktorom sa pod jednou strechou spája vzdelávanie k múdrosti s varením piva? Za múrmi kláštora.
Do čias, keď budovy pre utíšenie ducha a modlitbu slúžili pre tento účel, vás nanovo vtiahnu v múzeu v Červenom Kláštore.
Ako to vyzeralo v dávnych dobách školskej výučby, ako žili mnísi podľa regúl i ako chutilo pivo, ukazuje jedinečná expozícia v novootvorených priestoroch múzea v kláštore. Toho, ktorý dnes právom nesie prívlastok Znovuzrodený.
Komu by jeho chodby s duchom minulosti učarovali, môže si takýto mníšsky život vyskúšať i na vlastnej koži. Nechať svet a technológie doma a doslova sa vrátiť v čase.
Prechod bránou ako prechod do iného storočia
Nájsť areál Múzea Červený Kláštor nie je náročné. Po vstupe do obce sa pri hlavnej ceste hrdo vypínajú múry, ktoré si už čo-to pamätajú. A aby si to nielen oni „pamätali“, ale aj súčasná generácia zažila, napomôže znovuzrodenie tohto unikátneho areálu kláštora.
Na jeho začiatku stála túžba prinavrátiť sem všetko, čím bol v minulosti príznačný.
„Vrátili sme kláštoru jeho funkcie z minulosti. Bolo v ňom teologické učilište, mnísi si tu varili pivo a medovinu, liečili Zamagurčanov. To, čo tu už bolo a potom sa na chvíľu vytratilo, sme sem chceli vrátiť opäť,“ vysvetľuje Marcela Palubová, pracovníčka miestneho Múzea Červený Kláštor.
V duchu návratu a pomyselného „vzkriesenia“ kláštorného rázu sa nieslo aj otvorenie aktuálnej sezóny.
Otvorenie vo veľkom a radostnom štýle
Po obnove otvorili pre verejnosť brány kláštorného areálu v rámci slávnostného štartu sezóny počas poslednej aprílovej soboty. Že návštevníci sa na toto malebné prostredie pod Troma Korunami tešili, svedčila aj bohatá účasť.
Počasie bolo ukážkové a dokonale kopírovalo náladu, ktorá v areáli i jeho blízkosti vládla. Úvod sa niesol v duchu modlitby a svätej omše, ktorú celebroval spišský biskup František Trstenský. Po oblažení ducha nasledovalo oblaženie i tela – pri koštovaní jedinečných miestnych špecialít.
„Pripravené boli ochutnávky jedál – džatky, kapustníky, pirohy i ďalších regionálnych špecialít, ktoré pripravovali miestne ženy z obce Červený Kláštor,“ prezradila Palubová.
Kto zaváhal, nazrel už len do prázdnych hrncov.
„Nič nám neostalo a ľudia boli spokojní,“ tešila sa jedna z organizátoriek.
Pivo pre fajnšmekrov
Dobré jedlo treba aj zapiť. Aký by to však bol kláštor, keby tu chýbal zlatistý mok?
Červenokláštorskí návštevníci si už teraz vychutnali pivo, ktoré tu navarili. Nešlo o jedinú príležitosť, po novom budú môcť smädní hostia ochutnať hneď z dvoch ponúkaných druhov piva. Mimochodom, uvarených v jednom z najmenších pivovarov.
„Naše pivo varíme v jednom z najmenších pivovarov v strednej Európe, takže nevieme uvariť veľké množstvo piva naraz,“ vysvetľuje Palubová.
V ponuke majú dve značky – Bruno Porter a Romuald. Oba nesú názvy podľa zakladateľov mníšskych radov a líšia sa svojím zložením. Pivo Romuald nie je úplne neznámym, lebo v minulosti im ho už na základe ich receptu a objednávky jeden pivovarník varieval. Teraz si ho už ale varia sami. Je charakteristické prítomnosťou medu, teda azda skôr pre tých, ktorí preferujú sladšiu chuť piva. Treba ale dať pozor na jeho silu.
„Je to 15-stupňové pivo, takže je silné. V lete sa dá piť ako osviežujúci nápoj, v zime sa dá zohriať a pije sa na zahriatie, takže sa dá konzumovať v dvoch verziách.“
Ako v inom svete a inom storočí
Areál kláštora tak okrem ochutnávky ponúka i množstvo zaujímavostí, ktoré dokážu zaujať nielen milovníkov histórie, ale aj celé rodiny s deťmi.
Exteriér kláštora je ozdobený viacerými záhonmi s bylinkami. Ide o Cypriánove bylinkové záhrady, kde sa svojho času pestovali rastlinky určené na výrobu medikamentov, keďže pre mníchov bola charakteristická aj činnosť v tejto oblasti.
Kto by sa rád moci byliniek priučil, vo vnútri kláštora nájde celú výstavu venujúcu sa tejto tematike, v interaktívnej podobe. Návštevník si môže vytiahnuť zásuvku, ktorá mu na tabuli ukáže presný popis bylinky s jej liečivými schopnosťami.
Kláštor ponúka rozsiahle množstvo informácií o tom, čím mnísi žili, ako sa obliekali, z akých kníh sa modlili, ako vyzeral ich bežný deň. V kláštornej škole si zas deti môžu vyskúšať, ako kedysi vyzerala výučba.
Keďže aj tu ide o interaktívnu formu, nemusia sa len dívať, ale i vyskúšať si, aké je to písať na bridlicové tabuľky. Množstvo interaktívnych prvkov podnecuje k získavaniu informácií rôznymi spôsobmi – v kláštornom kine či pri 3D výstave areálu s komentovaným výkladom.
Nahliadnuť je možné do medovinárne aj do izieb mníchov, do ich súkromných kaplniek či tunajšieho kostola. Doslova božský pokoj sa dá načerpať už i len pri prechádzke areálom, ktorý, zasadený v tejto zamagurskej prírode, je ako stvorený na pokoj a oddych.
Čo tak okúsiť mníšsky život?
Aj keď niekdajšie rehole, ktoré tu mali svoje pôsobisko, patrili k prísnym a s ľuďmi sa bežne nestýkali, teraz z tejto prísnosti kompetentní povoľujú.
Naopak, návštevníkom ponúknu unikátne možnosti. V 14. storočí stredoveký kláštor založili kartuziánski mnísi. Neskôr tu pôsobili kamaldulskí mnísi. A v 21. storočí tu môžu prespať aj „nemnísi“.
„Pre návštevníkov ponúkame nové mníške izby, kde môžu okúsiť mníšsky život,“ vysvetľuje Marcela Palubová.
„Chystáme detoxikačné pobyty, kde budú mať návštevníci možnosť sa trošku viac zahĺbiť do seba, odpojiť sa od digitálneho sveta a viac oddychovať, meditovať, premýšľať,“ opisuje nové možnosti pre hostí.
V pláne sú aj kurzy aromaterapie, na ktorých si môžu záujemcovia namiešať vlastný parfém. K dispozícii tak budú náučné kurzy a workshopy, ktoré budú súčasťou spomínaných „ozdravných pobytov v mníšskych izbách“.
Otázne ale je, či bude počas týchto pobytov k dispozícii aj nejaký mních.
„Isto nie, lebo kartuziánski mnísi aj kamaldulskí sú veľmi prísna mníšska rehoľa. Oni sa bežne s ľuďmi nestretávajú. Ale každé leto tu na jeden týždeň mávame mnícha Rafaela, ktorý tu počas týždňa robí duchovné cvičenia a tiež sprevádza návštevníkov kláštorom. To má nepochybne inú atmosféru. Iné je, keď príde lektorka a iné, keď príde mních,“ konštatuje Palubová na margo plánov, ktoré s týmto jedinečným priestorom majú.
Ako inak, je to zamagurský klenot, ktorý je dostatočne žiarivý a pútavý na to, aby do tohto ticha a neopísateľnej atmosféry pritiahol každého.