PREŠOV. Nápad, ktorý bude pravdepodobne ťažko hľadať konkurenciu, prišiel zo strany prešovského mestského úradu. Keď ostane vozidlo MHD v prešovskej zápche, zaplatí si to cestujúci.
S takouto novinkou vyrukovalo vedenie prešovskej radnice. A to aj napriek tomu, že cestujúci za takýto stav nemôže. Podľa právnika je to však nezákonné. A hľadá v tom aj faktor slušnosti a spravodlivosti.
Primátor to vidí ako riešenie, hoci jeho vízie pred voľbami hovorili čosi iné.
Čo primátor sľuboval a čo spravil
O snahe čo najviac redukovať na vnútromestských cestách množstvo osobných áut sa hovorí v Prešove už dlhé roky. Napomôcť tomu mala vízia zlepšenia podmienok v mestskej hromadnej doprave, nové vozidlá či preferencia spojov MHD v rámci ciest.
Prešovčania však vnímajú kroky, ktoré by mohli mať opačný efekt a poslať ich z verejnej dopravy do áut.
Vo svojom predvolebnom programe mal vtedajší kandidát na primátora, ktorý zvíťazil a dnes je na čele Prešova, František Oľha aj otázku riešenia dopravy. Zdôrazňoval, že obyvateľom chce dať verejnú dopravu zadarmo. A chce dopravu fungujúcu.
Citujeme z jeho predvolebného programu: „Ak sa pozrieme na rôzne mestá Európy, obľúbeným trendom je využívanie bicyklov, elektrických kolobežiek, ale aj kvalitná ponuka finančne atraktívnej verejnej dopravy za každého počasia. Funkčná, kvalitná, dostupná verejná doprava s dobrým prepojením liniek a garantovanou nadväznosťou spojov,“ zdôrazňoval Oľha v rámci svojho volebného programu, ktorý sám nazval ako „férové riešenia“.

Ďalej tvrdil, že „zavedieme bezplatnú dopravu pre deti, študentov a seniorov s trvalým pobytom na území mesta Prešov, neskôr pre všetkých s trvalým pobytom v Prešove“.
Prvá časť o bezplatnej doprave pre deti, študentov a seniorov je už v praxi. Kedy bude ale bezplatná pre všetkých, primátor nekonkretizoval.
Lístky pôjdu smerom nahor
Na margo „finančne atraktívnej verejnej dopravy“ je na stole zvyšovanie cien cestovných lístkov. Zároveň má teraz prísť na rad spustenie možnosti platby kartou priamo vo vozidlách. A to má byť podľa primátora aj jeden z dôvodov, prečo tarifu upravujú.
„Súvisí to aj s tým, aby systém v autobusoch nebol komplikovaný, ale funkčný. Aby to netrvalo päť minút, kým sa ľudia preštikajú cez nejaké zľavy k lístkom. Potrebujeme veľmi jednoduchý tarifný systém, ktorý rýchlo dokáže obslúžiť človeka pri nástupe do autobusu a vyberie správny cestovný lístok,“ povedal Oľha počas tlačovej besedy pri uvedení do prevádzky nových parciálnych autobusov.
Rozlúčiť by sa Prešovčania po novom mali tiež s desaťminútovými lístkami. Zmeny sa nemajú dotknúť predplatených lístkov, iba tých jednorazových.
„Budú len polhodinové a budú o niečo málo drahšie. Čiže dôjde k zvýšeniu len pre tých ľudí, ktorí nemajú časový lístok a mestskú hromadnú dopravu používajú výnimočne. Ten rozdiel bude 20 centov,“ uviedol primátor.
Autobus mešká, lístok vyprší. Treba kúpiť nový
Kto dnes cestuje prešovskou dopravou a nemá cestovný lístok predplatený, môže si ho zakúpiť na zastávkach v automate. Po novom tak bude môcť urobiť aj vo vozidle pri automate, pri platbe kartou.
Na tento fakt priamo nadväzuje i nová povinnosť pre cestujúcich, ktorú radnica zamýšľa zaviesť. Ak má spoj meškanie a doba lístka vyprší počas toho, ako je cestujúci ešte vo vozidle, má bude mať povinnosť si zakúpiť nový. Meškanie spojov v prešovskej doprave je pritom takmer rutinou, ktorá je na verejnosti všeobecne známa.
A nezmenilo sa to ani po nástupe nového vedenia s avizovaným sľubom, že Prešovčanov čaká „dostupná verejná doprava s dobrým prepojením liniek a garantovanou nadväznosťou spojov“.

Nový nápad dokupovania lístkov by mal v konečnom dôsledku nespoľahlivosť dodržiavania cestovného poriadku zo strany dopravcu preniesť na plecia cestujúcich.
Primátor to vysvetľuje takto: „Tým, že sme mali zavedený veľmi lacný desaťminútový lístok, bol nastavený podľa autobusových zastávok a nie tak, aby sa vypočítal reálny čas od nastúpenia po ukončenie cesty. Vypočítaval sa podľa cestovného poriadku. Spôsobovalo to komplikácie pri revíziách,“ uviedol Oľha.
Čo hovorí Občiansky zákonník
Poskytovanie služby prevozu však patrí medzi služby, za ktoré si zákazník poctivo zaplatí a očakáva za to spoľahlivosť. V opačnom prípade, keď je chyba na strane dopravcu, by mal znášať dôsledky ten.
Prešov chce zaviesť nový model, kde pochybí dopravca, no platí zákazník.
Na tento nápad zareagoval na sociálnej sieti Pavel Hagyari, niekdajší prešovský primátor, terajší mestský poslanec a fundovaný právnik. Takéto rozhodnutie prešovskej radnice vníma ako nezákonné a nezmyselné.
„Cesta v MHD je, de iure, zmluva o preprave, kde sa občan sa zaväzuje zaplatiť cestovné a Dopravný podnik mesta Prešov má záväzok dopraviť občana na stanovené miesto riadne a včas,“ konštatuje Hagyari.

V Občianskom zákonníku sa pri paragrafe 760 uvádza, že: „Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.“
Právnik upozorňuje, že meškanie spoja je porušením povinnosti dopravcu. A ten nemôže z tohto dôvodu vyžadovať od cestujúceho novú platbu.
Poukazuje to na príklade pokazeného vlaku do Bratislavy, kde by v Poprade po výmene súpravy žiadali železnice od cestujúceho zaplatenie nového lístka. Apeluje, že ako radnica, tak aj dopravca by v Prešove mali postupovať zákonne, spravodlivo a slušne.
Aj v rozpore s dobrými mravmi
Podľa Hagyariho občiansky zákonník definuje pri doprave zmluvu postavenú na právach a povinnostiach oboch strán.
„Dokonca je tzv. spotrebiteľskou zmluvou, kde je občan voči svojvôli „monopolu“ chránený dobrými mravmi, silnejšou ochranou. Nie je možné požadovať od občana, aby zaplatil za službu znova, keď už raz zaplatil,“ zdôrazňuje právnik a mestský poslanec.
Podľa Hagyariho je „občiansky zákonník nadradený tarife Dopravného podniku mesta Prešov“.
Podotýka, že sa pozrie aj na zámer zrušiť 10-minútový lístok a nahradiť ho polhodinovým. „To zaváňa diktátom voči občanovi. Občan by nemal byť považovaný za 'stádo hlúpych platcov', práva a povinnosti musia byť vzájomne vyhovujúce,“ apeluje Hagyari.
Dodávajúc, že takýto postup je okrem otázky zákonnosti aj „v rozpore so zásadami dobrých mravov, slušnosti a spravodlivosti“.