PREŠOV. Vybehnúť spoza lavíc základnej školy do stredoškolského prostredia a vyskúšať si, aké je to byť zdravotníkom? Takúto možnosť využili desiatky žiakov osemnástich škôl z rôznych častí Prešovského kraja.
Do „kože zdravotníka“ pozvali ôsmakov na pôdu Strednej zdravotníckej školy sv. Bazila Veľkého v Prešove už po 12.-krát.
Ukázať hĺbku povolania aj inak
Zdravotnícke povolanie je bezpochyby náročným a nezvládne ho každý človek. Aby ho ukázali v pravom svetle už tej najmladšej generácii, rozhodli sa to urobiť inak.
„Naši kolegovia svojho času uvažovali nad tým, že je málo zdravotníkov, a tak by bolo dobré ľuďom toto povolanie priblížiť,“ spomína si na počiatky organizácie súťaže Ôsmak v koži zdravotníka Kristína Vageľová, riaditeľka Strednej zdravotníckej školy sv. Bazila Veľkého, na pôde ktorej sa podujatie koná.

Tento rok už v rámci dvanásteho ročníka, s prestávkou počas covidu. Aktuálne si to do Prešova namierili družstvá prevažne z Prešova, Sabinova aj širšieho okolia, taktiež prišli družstvá i zo Starej Ľubovne a Vranova nad Topľou. Tie si mohli pozrieť, vyskúšať a hlbšie vnímať prácu zdravotníka.
„Snahou bolo zábavnou formou motivovať mladých pre voľbu zdravotníckeho povolania,“ vysvetľuje riaditeľka Vageľová.
Predstaviť požiadavky, preveriť schopnosti
Pre žiakov pripravili deväť stanovíšť. Zamerané boli na poskytovanie prvej pomoci – popálenina, otrava alkoholom, epileptický záchvat, kardiopulmonálna resuscitácia, otvorená zlomenina. Na ďalšom stanovišti sa zamerali na starostlivosť o dieťa, ale aj nasávanie liekov do ampuliek. Nechýbalo aj športové stanovište a vedomostná súťaž zameraná na biológiu človeka.

„Stanovištia sú koncipované tak, ako sú kladené aj požiadavky na zdravotníckeho pracovníka - fyzická zdatnosť, ošetrovateľské schopnosti, poskytovanie prvej pomoci, vedomosti. Zdravotník musí byť vedomostne podkutý ale aj fyzicky zdatný. Musí vedieť zvládať záťažové situácie, postarať o chorého a mať empatické cítenie,“ vysvetľuje riaditeľka.
Posielať takýchto zdravotníkov do praxe je aj poslaním ich školy.
„Cieľom je pripravovať kvalitných, dobrých a ľudských zdravotníkov. Dobrých ľudí, u ktorých nebude absentovať empatia, a budú mať ukotvené kresťanské hodnoty,“ zdôrazňuje Vageľová.
Jediná zdravotnícka škola východného obradu na Slovensku
Podľa riaditeľky u nich záujem o štúdium stúpol, aj keď to ešte stále neznamená, že budú personálne potreby v zdravotníctve aj pokryté.
„Zdravotnícku školu žiaci vyštudujú, ale či aj budú chcieť pri tomto povolaní ostať, je otázne.“
Aktuálne na škole študuje 247 žiakov v dennej forme a necelá stovka v externej forme. Ide o 2-ročné pomaturitné vzdelávanie. Ponúkajú tiež aj ročné vzdelávanie pre dospelých v učebnom odbore sanitár.

„Absolvent školy je schopný poskytovať základnú opatrovateľskú starostlivosť,“ pripomína riaditeľka.
Dôležitý je aj školou ponúkaný duchovný rozmer. Stredná zdravotnícka škola sv. Bazila Veľkého v Prešove je totiž v prostredí katolíckych škôl jediná gréckokatolícka zdravotnícka škola na Slovensku, ktorej zriaďovateľom je Rád sestier sv. Bazila Veľkého.
„Snažíme sa tu vychovávať dobrých zdravotníkov po odbornej, ľudskej aj duchovnej stránke.“
Mimochodom, v hodnotení stredných odborných škôl v rámci Prešovského kraja je táto cirkevná zdravotnícka škola na 14. mieste.
„Neťaháme na kratší koniec, nemáme sa za čo hanbiť,“ teší sa riaditeľka.
S pomocou aj externou
Súťaž pre ôsmakov organizujú v čase akademického týždňa. Vtedy sú štvrtáci doma, tretiaci pomáhajú pri organizácii podujatia, ostatní žiaci sa učia. A keď je potrebné, tak na pomoc prídu aj „cezpoľní“.
Kristína Kurillová je študentkou 3. ročníka urgentnej zdravotnej starostlivosti na Fakulte zdravotníckych odborov v Prešove. O týždeň ju čakajú štátnice.

„Toto mám v rámci rozptýlenia. A tiež tu aj lákam ďalších ľudí do štúdia,“ konštatovala usmievavá dievčina, niekdajšia gymnazistka, ktorú to zlákalo k záchranárstvu.
Darí sa? „Tak Daniela by už chcela ísť,“ pritakala Kristína.
Ako prezradila, štúdium ju baví, napĺňa a vníma v ňom svoje poslanie a spokojnosť. O odmietnutí pozvania prísť pomôcť na strednú školu ani neuvažovala, čo je ďalším dôkazom obetavosti pre iných, tak potrebnej vlastnosti pre zdravotníkov.
Pedagogička: Je pre nás výzva s mladými pracovať
Na jednom zo stanovíšť si mládež vyskúšala napríklad aj kúpanie malého bábätka. Ako ho uchopiť, ako pripraviť vodu dostatočnej teploty i ďalšie potrebné schopnosti.
„Pekne je tu vidieť, kto má mladších súrodencov. Zapájajú sa, sú smelší. U ostatných je to skôr teoretická rovina. Nabádame ich napríklad aj ku komunikácii s bábätkom, keďže je to živé bábo. A oni sa zameriavajú skôr na výkon. Vidno, že tá najmladšia generácia komunikuje medzi sebou väčšinou cez sociálne siete a menej takto naživo, taký je môj postreh,“ skonštatovala pedagogička Jana Kovalská.
Podľa jej vnímania chýba mladým istá dávka rozhodnosti. Úlohou učiteľov je nielen podanie teoretických vedomostí, ale aj formovanie ľudí s hodnotami.
„Je to pre nás výzva, ale dá sa s nimi pracovať. Ja mám napríklad teraz tretiakov a to sú skvelí žiaci. Musíme hľadať cesty ku komunikácii, spolupráci, treba vedieť žiakov aj pochváliť, a potom vedia prijať aj kritiku. Veľmi rada pracujem s mladými ľuďmi,“ priznala s úsmevom Kovalská.
Premiéroví aj dlhoroční hostia
Do súťaže pozýva hostiteľská škola formou mejlov. A keďže ide už o tradičnú súťaž, niektoré školy už toto pozvanie aj očakávajú.

Napríklad zo Základnej školy v Ľuboticiach už svoju účasť prestali počítať, patria k stabilnej zostave. Dôvodov ich opakovanej účasti je viacero.
„Deti majú odtiaľto dobré zážitky a skúsenosti. V minulosti tu napríklad boli aj záchranári, ktorí nám prednášali. Dozvedia sa veľa praktických vecí a je o nás pekne postarané,“ konštatuje Zuzana Ferencová zo ZŠ v Ľuboticiach.
Veľmi oceňuje samotnú organizáciu. A že takéto semienka prinášajú úradu, svedčí aj fakt, že z niekdajších žiakov ich školy sa neskôr stali aj študenti zdravotníckych odborov.
Po prvýkrát prišlo na Kmeťovo stromoradie družstvo zo ZŠ Sibírska v Prešove, keďže mali na podujatie dobré referencie od iných škôl. A neoľutovali.
„Akcia sa mi veľmi páči, celkovo tá forma, ako to majú premyslené a zorganizované. Výborná starostlivosť o žiakov aj o nás učiteľov. Myslím si, že je veľmi potrebné, aby sa žiaci oboznámili dopredu s prostredím školy, aby vedeli, či je to povolanie pre nich vhodné, a či si vedia predstaviť takúto prácu,“ konštatovala Miriam Adamkovičová zo ZŠ Sibírska.
Premiéru mali aj žiaci zo ZŠ Šarišské Bohdanovce.
„Čakala som, ako učiteľka, že to bude nejaký teoretický test. A nakoniec je to všetko založené na praktickej otázke. Veľmi oceňujem aj to, že sa deti naučia spolupracovať v tíme. A tiež prácu pod stresom, toto sa pri teórii vyučuje málokedy a tu na to mali priestor,“ konštatovala Monika Balogová z tejto školy.
Práca, ktorá nie je pre každého
Vrátiť po korone túto súťaž opäť „do hry“ tak malo svoj zmysel.
„Je to aj forma propagácie, na druhej strane máme možnosť ukázať krásu zdravotníckeho povolania,“ zdôraznila Alena Sochová, zástupkyňa riaditeľa školy.
V čom vníma ona, ako dlhoročná súčasť tejto školy, spomínanú krásu zdravotníka?
„Ja nie som odborná učiteľka, ale inžinierka, ktorá učí na zdravotníckej škole pomerne dlho. No osobne by som sa necítila na výkon tohto povolania. Mám pocit, že si vyžaduje veľa nasadenia, obetavosti, empatie. Chorý človek potrebuje výkon odborný, ktorý vylieči, pomôže, ale potrebuje aj úprimný záujem, nielen hraný. Potrebuje ho denne každý pacient, bez ohľadu na to, akú náladu pracovník má,“ zamýšľa sa Sochová.
Ako priznáva, sama by asi osobne nebola schopná mnohé z výkonov sestry, napríklad osobnú hygienu pacientov, vykonávať.
„Je to niečo, čo nie je schopný urobiť ktokoľvek. Niečo, na čo možno žiaci, ktorí sa tu hlásia, ani nemyslia a neuvedomia si to. Vidia to pekné, pichnúť injekciu, zmerať tlak, podať liek, ale oni budú robiť aj tieto činnosti, budú vstupovať do intímnej zóny človeka. Mnohých to zaskočí, ale je úžasné, že napriek tomu sa pre toto povolanie rozhodnú,“ dodala Alena Sochová.