Už takmer 25 rokov šéfuje jedinému rusínskemu divadlu na Slovensku so sídlom v Prešove. S úsmevom konštatuje, že hercom sa stal vlastne vďaka svojmu strachu. Zanechal tak sen o kominárovi či strojvodcovi. Aj keď miloval v matematike deskriptívu a na slovenčine recitovanie. MARIÁN MARKO, riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, sa v novej hre divadla vrátil na javisko ako herec. Glosátorsky o sebe hovorí, že je strašný egoista.
Keď som dnes vošla do foyer vášho divadla, takmer som to tu po aktuálnej rekonštrukcii nespoznala. Len vo vašej kancelárii, na mieste tlačových besied, sa nič nemení.
Osobne sa veľmi z tejto rekonštrukcie teším, bol to taký môj sen. Ešte sa dorábajú šatne, potom kancelárie. No toto som chcel, aby zostalo takto. Keď príde nový riaditeľ, nech si zariaďuje potom on. Ja som skôr sentimentálny a tu sa mi zastavil čas.
Inak ale ten čas beží veľmi rýchlo. V septembri bude 25 rokov, odkedy ste nastúpili na post riaditeľa, predtým ste tu boli 15 rokov hercom. Na jednom mieste, v jednej budove. Ešte sa vám to tu nezunovalo?
Sú dni, vždy boli aj budú, keď sa nedarí. A vtedy sám sebe vravím, že čo ja na tomto mieste robím – ja tu predsa nepatrím. A potom, keď sa niečo podarí, napríklad ako spomínaná rekonštrukcia, podarí sa dohodnúť dobrých režisérov, dobrá premiéra, tak sa potom veľmi teším a užívam si to. Hlavne som ja ale strašný egoista.
V akom zmysle?
