PREŠOV. Súťažné zápolenie, kde nie je podstatné, kto je prvý. Podstatný je každý, kto sa s nadšením a chuťou rozhodne zapojiť.
Festival detí s Downovým syndrómom má špecifické pravidlá. Súťažiaci sa v rámci súťažných disciplín nezameriavajú len na jednu. Tu si každý vyskúša všetky. Odmenou im je nefalšovaná radosť.
Tá sa niesla počas celého dňa športovým areálom Prešovskej univerzity po príchode desiatok detí z celého Slovenska.
Deti, ktoré sú zamerané všestranne
S ideou organizácie takéhoto konceptu prišli z Nemecka. Inšpiráciu pretavili do vlastných možností, ktoré sa naskytujú v Prešove.
„Tieto deti sú veľmi športovo nadané. Pohyb im vôbec nerobí problém. Majú na to aj všetky predispozície, len ich treba viesť a usmerňovať, aby nabrali tie správne športové návyky. Potom sú z nich veľmi dobrí športovci,“ skonštatovala Hedviga Tomášová, riaditeľka Spojenej školy internátnej na Masarykovej ulici v Prešove, ktorá akciu organizovala.
Povolanie zdravotníka nie je pre každého, otestovali si to i žiaci základných škôl Čítajte V rámci ich športového festivalu preferujú koncept, že každý súťaží v každej disciplíne. Vysvetlenie je jednoduché. „Oni sú všestranní športovci. Dokážu súťažiť vo všetkom. Tak sme zamerali aj športové disciplíny tak, aby sa rozvíjali všetky svalové skupiny. Aby sme cez tie disciplíny z nich vytiahli to najlepšie, čo v nich je,“ vysvetlila riaditeľka.
Z roka na rok festival vylepšujú.
„Trošku sa to pomenilo. Minulý rok sme mali len disciplíny beh, skok z miesta a hod kriketovou loptičkou. Tento ročník sme to rozšírili o beh na sto metrov a hod penovým oštepom. Aby si naši športovci vyskúšali aj iné športy a aby sme to ´sprofesionalizovali´,“ vysvetlil Miroslav Petruš, predseda OZ Zanebudka, ktoré je spoluorganizátorom podujatia.
Ako zdôraznil, keď deti počas roka cvičia s trénermi a učiteľmi, hneď je to vidieť aj na ich výkonoch.
Napríklad na tohtoročnom zápolení sa podaril skok z miesta na 180 cm. „Je to parádny výkon a z roka na rok je to lepšie,“ skonštatoval Miroslav.
Dobré referencie, viac družstiev
Na tohtoročný festival do Prešova prišlo približne sedemdesiat účastníkov. Cestu si tu našli z celého Slovenska, až z Trnavského okresu – z obce Vrbové. Zastúpenie mala aj Považská Bystrica či kamaráti z Košického kraja. Najpočetnejší bol Prešovský kraj – deti a mládež prišli z Levoče, Starej Ľubovne, Popradu, Vranova nad Topľou, Sabinova.
„Tí, ktorí tu už boli, sa zvyknú vrátiť, lebo máme dobré referencie. Rodičov to tu baví, spoločne si vymieňajú názory, budujú komunity, hovoria o spoločných problémoch, ktoré ich trápia. Spoločne smerujú na správne cesty a aj toto je cieľ, ktorý, myslím si, náš festival spĺňa. Deti sa stretávajú, povzbudzujú a zdokonaľujú,“ konštatuje Tomášová na margo ich stúpajúcich počtov.
Stretnutie s viacerými benefitmi
Samotný festival nie je zameraný ani tak na výkon, ako na ďalšie pridané hodnoty.
„Súťažiaci si navzájom fandia, povzbudzujú sa, majú radosť, prežívajú pri tom veľké emócie. Tým športom u nich chceme pestovať sebadisciplínu, vzťah k športu či pohybu ako takému. A tiež ich naučiť súdržnosti, aby sa navzájom ťahali,“ uviedla riaditeľka.
Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec Čítajte „Chceme, aby to bolo oslavné, festivalové. V konečnom dôsledku nám nejde o výkony. Ide o to, aby prekonali samých seba a aby si vzťah k športu vypestovali. A keď sa deti tešia a pýtajú sa, kedy zas bude, tak je to dobre,“ dodáva riaditeľka.
Aké pozitíva vidí vo festivale jeho spoluorganizátor Miroslav?
„U detí pestujeme viac vôľových vlastností, aby boli vytrvalejší, aby vydržali posedieť, aby nelietali hore-dole, aby boli aj samostatnejší,“ opisuje Miroslav. A to, že sa deti na festival tešia, počuť to od prvých minút po príchode.
„Keď prichádzali z Považskej, spievali si v autobuse piesne, bola to perfektná zábava,“ konštatuje Miroslav Petruš. On sám by bol rád, keby im mohli možnosti rozšíriť – napríklad aj zážitkom z osobnej návštevy festivalu v Nemecku, odkiaľ čerpali námety. Avšak, problémom je nedostatok finančných prostriedkov. Kým niet sponzorov, všetko ostáva v rovine snov, lebo rodičov finančne zaťažovať ešte navyše nehodlajú.
Nadšení žiaci aj ich rodičia
Medzi účastníkmi bola napríklad Nikolka z Prešova so svojou mamkou.
„Šport prináša týmto deťom do života veľmi veľa. Neskôr sa im aj lepšie zaradzuje do bežného života. Nájdu si tu aj svojich priateľov a my, rodičia, takisto. Nikolka je veľký športovec, je aj plavkyňa, dva razy do týždňa chodí na plávanie, donedávna tancovala. Je veľmi šikovná,“ opísala hrdá mamka.
A čo Nikolku baví? Vymenovala sama bez zaváhania: „Tancovanie, plávanie, behanie. Vyhrala som prvé miesto za skákanie. Radosť bola veľká,“ jasala šikovná dievčina.
Návrh na kúpu lanovky rozdelil krajských poslancov. Hovoria o precedense Čítajte Symbolickým darčekom bol festival pre Šimona z Ovčieho, ktorý na festival chodí od samotného začiatku, keďže je od šiestich rokov žiakom organizujúcej školy na Masarykovej. Teraz oslavoval svoje 16. narodeniny. Jeho mamka túto možnosť veľmi oceňuje.
„Šport – aj po fyzickej, aj po psychickej stránke - je fajn, lebo sa ním Šimon upokojí, vybije si tú svoju energiu,“ vysvetľuje mamina.
Pre Šimonka je to to pravé orechové.
„On je športový typ, má k športu veľký vzťah. A tu je tiež veľmi dobrá atmosféra. Toľko detí s Downovým syndrómom, ktoré sú naozaj úprimné, vyžaruje z nich pozitívna energia, človek sa tu doslova nabije. Sú to také naše slniečka. Je to dar takéto dieťa,“ vyznáva mamka, ktorá má aj dvoch starších synov, kde je to zdravotne v poriadku, pričom s úsmevom dodáva, že niekedy je viac starostí so zdravým dieťaťom ako s tým s Downovým syndrómom.
„Musíte byť optimista, treba sa tomu prispôsobiť. Všetko sa dá zvládnuť. Downov syndróm nie je ani také postihnutie, sú postihnutia aj horšie. Toto sa dá zvládnuť. Také dieťa dá oveľa viac lásky, vybozká, pritúli sa a to je o tom. Je to taký náš darček.“
A takýchto „darčekov“ bolo plno v celom areáli, kde sa za vynikajúceho slnečného počasia to len tak hemžilo dobrou náladou a skvelými športovými výkonmi.
