Hovorí, že človek dokáže liečiť slovom aj úsmevom. To ona robí neprestajne. Je dušou organizovania odberov krvi v Ľuboticiach. Hoci nie je rodenou Ľubotičankou, zapadla tam dokonale a ľudia ju majú úprimne radi. Za svoju iniciatívu a obetavosť získala aj viacero ocenení.
Gabriela Hudáková, pokorná a dobrotou charakteristická žena, vďaka ktorej sa v jednej obci môže konať odber aj tri razy do roka.
Vy stojíte pri organizovaní Ľubotickej kvapky krvi. Ako to vyzeralo s účasťou tento rok?
Ak sa môžem pochváliť, tak som zistila, že sme mali tentoraz počas Veľkonočnej kvapky krvi darcov až zo Stropkova, tiež z Prešova. Tak sa nám to pekne rozbehlo, že nám počet stále stúpa. Začínali sme s pätnástimi darcami, teraz ich máme štyridsať.
V januári sme mali odber, tiež ich bolo do štyridsať, teraz nám to počty presiahlo. Aktuálne je to Veľkonočná kvapka krvi. Končí sa obdobie Veľkej noci, tak sme teraz tomu urobili symbolický záver (Odber sa konal 24. 5., v týždni po sviatku Turíc, ktoré v cirkevnom kalendári zakončujú veľkonočné obdobie, pozn.red).
Spája ich šport a diagnóza. Festival pre deti s Downovým syndrómom je radosť pre deti i rodičov Čítajte Veľmi sa teším, že majú pochopenie darcovia krvi pre tento skutok. Radi sem prichádzajú, povzbudzuje ich aj samotná atmosféra.
Má verejnosť záujem?
Nesmierne ma teší, že ľudia chápu, že treba zachraňovať. Kto môže, je mladý a zdravý, nech daruje. Zvyšuje sa nám aj počet prvodarcov.
Ako ľudí motivovať k odberu?
Dnes prišli napríklad manželia s manželkami, aby ich podporili. Oni sami nemohli darovať, ale podržali svoje ženy. Mali sme takto hneď dva páry.
Ľudia sa tešia na akciu, rozumejú jej dôležitosti. A dobre to máme pokryté aj organizačne, keď nám pomáha obecný úrad aj farský úrad.
Sama by som to nezvládla. Je to náročná práca, ale vďaka za ten záujem. Sme už doslova zosieťovaní, a tak nám to ide pekne po masle.
Kedy prišli prvopočiatky tejto myšlienky?
Predtým som robievala stretnutie darcov krvi s lekárskou prednáškou. Potom som raz pozvala pani primárku a oznámila som, že začíname s takýmto odberom – Ľubotická kvapka krvi. Bolo to 13. decembra 2013, bol to piatok. Dodnes si to pamätám. Odvtedy sme neprestali, pauzu sme mali počas covidu. Takýto odber robievame dvakrát do roka.
To je pekná iniciatíva, zorganizovať to hneď dva razy do roka.
Tento rok to máme dokonca až trikrát, lebo vianočná sa nám posunula na január, teraz je to druhá a v decembri bude tretia.
Návrh na kúpu lanovky rozdelil krajských poslancov. Hovoria o precedense Čítajte Robíte pre tento odber aj špeciálnu propagáciu?
Práve som sa jednej panej pýtala, ako sa to dozvedela. Tak informáciu mala z internetu. A darcovia zo Stropkova, ktorí sem dnes zavítali, nám povedali, že v decembri prídu rovno s aviou. Teším sa, že pochopili a majú záujem. Mimochodom, ľuďom okrem občerstvenia dávame aj svätý obrázok. Niečo pre telo a niečo aj pre dušu.
Vy tým zjavne žijete.
Ja som bola zdravotná sestra. A vždy som hovorila – ešte raz, tak len toto by som chcela robiť. Mala som študovať za lekárku, ale kvôli financiám som nenastúpila. Bola som prijatá na medicínu v Prahe. Ale asi je to tak dobre. Tam by mal ísť pracovať ten, kto má skutočne srdce a vzťah. Je to ťažká, ale najkrajšia práca.
Čím si vás tá zdravotnícka práca získala?
Vzťah k chorému človeku. Musí byť vždy úsmev na tvári. Pokiaľ sú sestra alebo lekár odmeraní, je to ťažké, keď nemajú úsmev na tvári. Lebo úsmev lieči. A slovo tiež, okrem tej medicínskej stránky. Keď na mňa pozrie zamračená sestra, pýtam sa – prečo? Tam by si každý pri rozhodovaní mal uvedomiť, že sa ide obetovať. Je to aj obeta.
Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec Čítajte Hovorievam, že najprísnejší výber by mal byť na zdravotníckej škole. Lebo tam treba srdce a lásku. A od tej lásky sa odvíja všetko v našom živote.
A s láskou prídu ľudia aj sem.
Je to tak, tešia sa a pýtajú sa už dopredu, kedy bude termín.
Takže tradícia tu u vás neskončí?
Ja si myslím, že nie. Že bude pokračovať, lebo už je na takej úrovni, že sa už ani nesmie zastaviť. Čo ma mrzí, že jedna z vlád zastavila výhody pre darcov. My sme tu mali 25 rokov úľavu pri vývoze domového odpadu pre držiteľov Janského plakety. Teraz to už nie je. A ja vravím, že na akékoľvek veci sa dávajú peniaze. Tu nejde len o to, že chce človek darovať krv. On chce zachrániť život. Veľmi ma to mrzí. Tým darcom tá morálna vďaka patrí.
Odrazilo sa odstránenie takýchto úľav aj na vašom počte darcov?
Nie, neovplyvňuje nám to počty, ľudia chodia, lebo chcú pomôcť.
A ako motivujete prvodarcov?
Aj sami chcú. A prídu na pokus. Či a ako to zvládnu. Treba to zvládnuť psychicky, lebo hlavne toto je potrebné prekonať. Kto sa bojí od detstva, bojí sa krvi a ihly, ten ani nepríde, lebo má psychickú zábranu. Ale inak je to v pohode.
A čo vy a odbery?
Ja mám Janského striebornú plaketu. To je 20 odberov. Začala som v mladosti.
Všimla som si, že ste tu ako doma, zdravíte aj rodičov darcov, napríklad ako u tohto mladého muža, ktorý šiel teraz okolo.
Jeho dedko bol sanitkár a sme si blízki, jeho mamka zas daruje krv. Rodičia automaticky učia, a je to pekne, že to ide a pokračuje. Máme 135 darcov, ktorí sú už ocenení. Máme štyroch darcov, ktorí majú za sto odberov ocenenie, dvaja majú po 145 odberov. Ďalší majú po 130 odberov.
Ako dokazujete dosahovať tieto počty?
Ide to postupne.
Povolanie zdravotníka nie je pre každého, otestovali si to i žiaci základných škôl Čítajte Spolupráca je u vás v Ĺuboticiach s prešovskou transfúzkou. Asi vás majú radi za túto aktivitu.
Radi sa s nimi spájame, mám tam skvelé spolupracovníčky.
Koľko krvi znamená jeden odber? A vôbec – čo pre vás znamená taký odber, prečo má zmysel?
Je to 450 mililitrov. Niekedy sa dávala jedna krv jednému darcovi. Ale teraz sa rozdrobí konzerva a dáva sa podľa toho, čo pacient potrebuje. Takže jedna krv môže zachrániť aj troch pacientov. Sú zložky, ktoré pacient potrebuje. Je to vynikajúca vec. Máme dosť darcov, a predsa málo. Ovplyvnil to dosť covid. Aj zdravotné stavy sa zhoršili, aj pauza bola, aj bolo menej darcov.
Čo môže zabrániť darovaniu?
Hlavne pečeň. Pokiaľ sú pečeňové testy zlé, tak nemôže. Potom ďalšie onemocnenia.
Človek svoj zdravotný stav zistí aj pri vás, nie?
Darca krvi je vo veľmi veľkej výhode. Lebo pri preventívke sa takto rozbor krvi nerobí a pri tomto to ide dopodrobna. Vyšetrí sa krv a môže sa odhaliť aj to onemocnenie, ktoré je skryté.
Tak sa odhalí aj diagnóza a zachráni sa aj jeho život. Alebo sa prelieči a môže ďalej darovať. Takto človek pomôže aj samému sebe.
