DRIENICA. Chceli rozbehnúť turizmus na Čergove. Začínali pred covidom a „vychytali“ všetky možné zlé obdobia. Keď ich však nepoložil covid, vojna, teplé zimy či energetická otázka, položilo ich teraz rozhodnutie župy.
Majitelia lyžiarskeho strediska Ski Lysá Drienica poprosili o finančnú pomoc vedenie Prešovského samosprávneho kraja. U poslancov sa však nestretli s pochopením.
Požiadavku na poskytnutie chýbajúceho milióna eur im neodklepli. Úvery a lízingy nepustia a partia nadšencov už nechce investovať zo svojho.
Hrozí tak, že lanovka na Čergove definitívne skončí a pri pomaly sa rozvíjajúcom turizme na Čergove sa, slovami jedného zo spolumajiteľov lyžiarskeho strediska, zatiahne ručná brzda.
Rozhodli sa poslanci aj prevádzkovatelia
Podpora turizmu v Čergove, aj cez stredisko Ski Lysá, mala byť víziou pre región v okolí Sabinova. Poslanci však namiesto adresnej podpory formou finančných prostriedkov odklepli ideový zámer rozvoja. Bez konkrétnych čísel či dátumov a financií určených na podporu.
Keď padlo rozhodnutie zo strany župných poslancov, padlo aj rozhodnutie na strane majiteľov strediska.
„Rozhodnutie je nemenné, my to zatvárame. Zvolili sme na najbližšie dva mesiace nejaký udržiavací stand by režim, aby sme nevypli elektrinu,“ potvrdil nám jeden zo spolumajiteľov Kamil Kozma.
„Ľudia na kraji nepochopili, aká je tam skutočná hodnota a v akom stave tam ten turizmus je,“ zamýšľa sa.
Priamo v teréne sa podľa Kozmu stretávali zo strany návštevníkov s veľkou podporou. Počas prvého júnového víkendu sa prišli rozlúčiť desiatky turistov aj cyklistov.
Podpora aj nepodpora
Na zasadnutí krajských poslancov boli názory odlišné. Kamil Kozma objasňuje, že to celé bolo vecou hľadania ciest a kompromisov.
Návrh na kúpu lanovky rozdelil krajských poslancov. Hovoria o precedense Čítajte „Bolo povedané aj to, že keby sme my skončili, prišli by iné strediská. Ale na VÚC všetci vedeli, že takú ponuku, akú dostali od nás, nedostanú už od nikoho. Je to jediná sedačková lanovka na východe. Bol to ich návrh a návrh, že ju odkúpia, aby to fungovalo ďalej. Prispôsobili sme sa, lebo na začiatku sme povedali – chceme to zachrániť, vy si povedzte, akou formou to dokážete a my sa prispôsobíme. Boli sme otvorení na každú stranu. Stálo nás to strašne veľa energie a peňazí - rôzne znalecké posudky, prognózy, štúdie. Vo finále to padlo. Je to škoda.“
Spolumajiteľ podotkol, že napríklad prešovský župan Milan Majerský pritom bol na mieste aj osobne, komunikovali o aktuálnom stave. „Len oni chcú mať istoty a to sa v podnikaní nedá mať istotu.“
Mrzí ho aj fakt, že sa Sabinovský okres dostáva akoby do úzadia.
„Keď som sa o pár dní po zastupiteľstve dočítal, že v Poloninách zrekonštruovali 14-kilometrov dlhý chodník za 7,6-milióna, tak som nechápal. Konečne môžeme niečo dať aj Sabinovčanom, lebo okres Sabinov nikdy nič nedostal. Medzilaborce majú múzeum, investuje sa doň, investuje sa do Polonín, v Prešove do futbalového štadióna, v Poprade do hokejového. A Sabinov, keď konečne niečo môže dostať, tak sa namiesto toho urobí ideový plán. Nie je jasné, čo bude, ako bude, len sa povie, že raz niečo bude. No vo finále vieme, že nebude.“
Spájajú sa ľudia
Kým Prešovský samosprávny kraj v tejto chvíli neodklepol to, o čo prosili, inak k tomu pristupuje verejnosť. Ľudia sa húfne spájajú a aj finančne ich podporujú.
„Financie získané cez donio by sme chceli použiť na udržiavací režim, aby sme to čo najdlhšie dokázali udržať v spomínanom stand-by režime. A možno sa za ten čas niekto objaví, a možno nie. Vyvíjame rôzne aktivity, lebo nemáme v povahe sa vzdávať. My sme ozaj nemali ani jednu pokojnú sezónu.“
Sabinov predáva eurobankovku v nulovej hodnote. Lákadlom je najmä pre zberateľov Čítajte Stredisko začali nanovo budovať rok pred covidom . Za čas svojho pôsobenia „sme trafili všetko, čo sa naskladalo“, konštatuje Kozma, keďže okúsili covid, začiatok vojny, energetickú krízu, teplé zimy.
„Nie vždy sa musí všetko podariť, ale z nášho pohľadu išlo o to, že to chceme posunúť za symbolické peniaze, aby sme vyplatili lízingy.“ Aj napriek problémom sa nevzdávali. Pokiaľ ide o externú finančnú pomoc, tá pre nich nebola možná.
„Prišiel covid a my sme nemali staré čísla, a preto sme nemohli žiadať o dotácie žiadať. Nič sme nedostali, dva roky sme to ťahali zo svojho. Tam odišli peniaze, ktoré mali ísť na rozvoj a splátku lízingov.“
My a Poliaci sme neporovnateľní
Kamil Kozma priznáva, že jedna z najsmutnejších vecí je pre neho otázka, ktorá zaznela na zastupiteľstve niekoľkokrát. „Prečo my máme pomáhať podnikateľovi?“ Podľa neho je to príklad toho, ako sme odlišní od Poliakov.
„To myslenie poslancov je pre mňa nepochopiteľné, som z toho strašne sklamaný. Dokázali to, že sa u nás Poliakom nesiaha ani po členky.“ To, prečo to Poliaci skrátka vedia a my nie, vidí úplne jasne.
