Chcem si kúpiť lístok na MHD na jednej zo zastávok v Prešove, ale zistím, že nemám drobné. Vedľa stojaci automat je len na mince. Kupujem si SMS lístok mobilom.
Keď mi ťukne správa, doťukne mi, že som si mohla lístok kúpiť aj priamo vo vozidle, platobnou kartou. Ale to by som musela byť v inom meste. V máji mal v prešovskej doprave frčať bezkontaktný nákup lístkov. Mobil ukazuje polovicu júna a stroje si tu luxusne oddychujú.
Vysporiadanie pozemkov trvalo päť rokov, v Prešove postavia nový cyklochodník Čítajte Keď snorím po odpovedi u kompetentných, dostane sa mi tej, že funkčné budú niekedy v priebehu roka. Najprv sa aj pobavím, že fajn, a teraz ten termín. Ale ten termín reálne je vskutku ešte asi kdesi v stratosfére. A ja som stratená tiež.
Nestihnúť uzávierku v novinách a pustiť prázdne strany? To by som asi ani zatvoriť notebook nestihla a rovno do tej stratosféry vyletela. A tu? Kde nič, tu nič. Termín je cudzí výraz, jeho dodržanie cudzí výraz na druhú.
Hej, hej, procesy a papierovačky, a verejné obstarávania, a námietky, a opakované procesy a celý kolotoč. Ktorý nemá začiatok ani koniec, nemá prevádzkovateľa ani majiteľa, lebo povoziť sa na kolotoči by sa rád každý, ale opravovať ho, keď príde zádrh, na to už niet duše ochotnej.
Keď dorazia do Prešova dopravné prostriedky, to je radosť a sláva. A je nám jedno, či už prídu nové, či tie vyradené z bratislavskej MHD. Nevadí, sme skromní, čo by sme sa aj na takých nepovozili. Len nech to jazdí. Ideálne načas.
Ceny lístkov v prešovskej doprave budú upravovať. Ich výšku však neprezradili Čítajte A keď už dokonca ešte aj tie nové trolejbusy máme, čo by sme i pár mesiacov nepočkali, kým sa spustí technologická vymoženosť/samozrejmosť 21. storočia – zaplatiť si kartou?
Ale že sa to len posúva a stále nedá, to sa do sveta už akosi nevyspieva. Dobrým sa chválime na počkanie, to menej dobré už nemá sprostredkovateľa. A načo by aj.
Kým sa nik nevyzvedá, najistejšia je poloha mŕtveho chrobáka. Aj keď zamrzí, že kto sľúbi, (akoby) nič nerobí a kto nič nerobí, nič nepokazí. Ale sľub je už ako taký prepych. Taký ten zastaraný prostriedok na utíšenie vzruchu.
V jednej rusínskej ľudovej piesni sa spieva o tom, že keď sa muž nedočká od ženy naplnenia sľubu, rozhodne sa ísť na radnicu. Za richtárom. Lebo práve u richtára (pre pripomienku archaizmu - dnešného primátora či starostu) je také právo, že keď sa niečo sľúbi, tak sa splniť musí. Lebo skrátka je to zákon a bodka. Koľká škoda, že taká váha sľubu a slova už u tých dnešných richtárov akosi pokuľháva.
Úloha kastelána na hrade bola prv prominentná, postupne klesla od šľachtica k úradníkovi Čítajte Ale treba sa na veci pozerať okom poloplného a nie poloprázdneho pohára. A tak teda môžeme byť v Prešove úprimne radi, že pri všetkých obmedzeniach a prácach, a časových sklzoch nám vôbec ešte nejaká doprava premáva.
A kým vo veci platieb bezkontaktne vo vozidlách sa posúvame z mesiaca na mesiac neskôr, čosi predsa len vieme aj v predstihu.
V Prešove napríklad platí prázdninový režim pri niektorých spojoch v doprave už v júni. Že je to z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít, to je už iná pesnička.
Aleže sme si ten letný (dopravný) mód pekne už teraz navodili. A ešte to šlo aj bez sľubov.
