PREŠOV. Vidieť, ale nebyť videný. Mať informácie, ktoré zhromažďuje pár stovák ľudí, ale pomôžu ďalším desaťtisícom.
Aj to patrí medzi hlavné úlohy 65. prieskumnému práporu Prešov. Medzi ich najťažšie zásahy dosiaľ patril výbuch bytovky na Mukačevskej ulici v Prešove. „Stihli“ aj obdobie covidu, začiatok vojny, migračnú krízu či ďalšie zásahy.
V rámci Slovenska sú jediným prieskumným práporom Ozbrojených síl a práporom, ktorý sa zvlášť špecializuje na informovanosť.
Momentálne oslavujú okrúhle desiate výročie svojho vzniku. S čestným menom aj zástavou. Tú si vyslúžili za svoje doterajšie nasadenie. Sú útvarom, ktorý je nielen taktickým, ale hlavne strategickým.
Čo zaznamenali kroniky
Ako odznelo počas slávnosti pri príležitosti 10. výročia vzniku práporu, jeho história siaha do dávnejšej minulosti, pričom sa pretkáva sa v dvoch líniách.

„Je to prvá línia prieskumu, ktorá začala v roku 1950, a druhá línia v oblasti elektronického boja, ktorá sa rozvíjala v rokoch 1978 v Českej republike. Spojenie týchto línií sa uskutočnilo v roku 2014, keď 1. júla vznikol prápor ISTAR. V roku 2021 prešiel reorganizačnými zmenami a bol mu zmenený názov na 65. prieskumný prápor pozemných síl,“ spomína kronika práporu.
V krízových momentoch v prvej línii
Počas desiatich rokov svojho pôsobenia získali ocenenia, medzi ktorými figurujú Vojenský čin roka či Pamätná medaila prezidentky SR. Práve dosluhujúca prezidentka SR Zuzana prišla prednedávnom, v závere svojho funkčného obdobia, medzi prešovských vojakov ešte na jednu z posledných návštev počas jej trvania mandátu.
Prešovskí vojaci si za dekádu svojho pôsobenia pod hlavičkou 65. prieskumného práporu pozemných síl prešli cestu od založenia útvaru cez výcvik až po nasadenie v medzinárodnom aj domácom krízovom manažmente.

Za príkladnú prácu si vyslúžili získanie čestnej zástavy i čestného názvu.
„Zažili sme veľa pekných, ale aj náročných situácií, ktoré formovali smerovanie práporu, ale aj nás samých. Osobitné miesto v nás zanechala tragédia pri výbuchu bytového domu na Mukačevskej ulici. Vzápätí prišla pandémia Covid-19, ktorá ešte ani neskončila a už sa začala vojna u našich východných susedov. Pri utečeneckej kríze sme rozbehali iný druh pozorovacích a kontrolných pozícií na južnej hranici,“ spomína súčasný veliteľ prešovského práporu Marián Brinček.
Popritom všetkom paralelne riešili cvičenia domáceho i zahraničného charakteru, zapájali sa do pomoci policajnému zboru.
Krok po kroku
Samotné začiatky práporu pritom neboli najjednoduchšie. Pri jeho zrode stál Peter Ševčík, v súčasnosti podplukovník vo výslužbe. V deň osláv (1. 7.), keď, mimochodom, aj on sám slávi narodeniny, ho premáhalo dojatie. Je jedným z tých, ktorí najlepšie vedia, čo všetko stálo za budovaním prešovského práporu.
„V istom období došlo k tomu, že odborné spôsobilosti, ktoré sú tu teraz - pozemný prieskum, elektronický boj, elektronický prieskum aj hĺbkový prieskum - zanikli. Následne sme 3,5-roka bojovali o to, aby to vzniklo,“ zaspomínal si Peter Ševčík, bývalý veliteľ 65. prieskumného práporu OS SR a súčasný podplukovník vo výslužbe.

Po ňom preberal veliteľskú štafetu Dušan Cisár, súčasný podplukovník vo výslužbe.
„Zmenilo sa toho za tie roky veľa. Zdrojov na začiatku nebolo mnoho, investovalo sa do infraštruktúry, výzbroje, to všetko krok za krokom. Za desať rokov sa urobila neskutočná práca,“ konštatuje Cisár.
„Plnili sa úlohy na cvičeniach, chodili na súťaže, reprezentovali. Vykonávali sme bojové úlohy, o ktorých sa ani nemôže rozprávať. Stmelil sa tím a ja dúfam, že v tomto budú i naďalej pokračovať,“ želal si Cisár.
Práca, o ktorej sa nedá hovoriť
To, čo je viditeľné navonok, je zmenená fasáda, športové zázemie či opravy v interiéri či prerábka jedálne. Hlavná náplň práce práporu je však najmä o tom, o čom sa informovať nesmie.
„Tento útvar je o informáciách. Vidieť a nebyť videný. Počuť a nebyť počutý. Urobiť analýzu, rýchlo podať informácie,“ vysvetľuje Peter Ševčík.
„Dnes aj konflikt na Ukrajine ukazuje, že potrebujete informácie,“ zdôrazňuje. Na útvare aktuálne pracuje niekoľko stoviek ľudí.
„Je to na také ozbrojené sily malý počet. Ale keď dáte do nejakého komponentu sto ľudí, aby vám dodali informácie, tak práve oni možno zabezpečujú život ďalších tisíc vojakov. Je to jediný útvar na Slovensku, ktorý neplní len taktické úlohy, ale aj úlohy strategického významu,“ zdôraznil zakladateľ prešovského práporu na margo vojenskej práce, o ktorej sa hovoriť nesmie.
Zástava – česť a výsada
Počas jubilejnej slávnosti prebehlo udelenie vojenských vyznamenaní či zoskok padákom štyroch výsadkárov. Útvar sa pýši aj poctou, ktorej sa mu dostalo od bývalej prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, vo forme zapožičania vojenskej zástavy.

„Nie je to bojová zástava každého práporu. Zapožičanie zástavy zo strany prezidentky je pre vojakov najväčší symbol. Musíme ju strážiť, lebo keby bola ukradnutá alebo zničená, v tom momente musí byť ukončená existencia práporu,“ vysvetlil veliteľ práporu Marián Brinček.
„Ide o najvyššiu česť a povinnosť vojaka mať také niečo na jednotke a v prápore,“ zdôraznil. Zástava, hoci sa používa termín „zapožičiava sa“, im na útvare zostáva. Nie je možné ju dostať automaticky, prápor už musí mať za sebou isté výsledky i preukázateľné úsilie.
Meno po svetoznámom Slovákovi
V roku 2023 bol prešovskému útvaru zapožičaný čestný názov Prieskumný prápor Michala Strenku. Rodák z Jarabiny v Staroľubovnianskom okrese, ktorý ako dieťa emigroval do USA, sa preslávil ako veliteľ roty námornej pechoty Spojených štátov amerických, ktorá vztýčila počas druhej svetovej vojny vlajku na japonskom ostrove Iwo Jima.
V obci Jarabina sú na neho právom hrdí.
Pripomína im ho jeho rodný dom s pamätnou tabuľou. A nielen to.
„Spojili sme sa pomyslený trojlístok – obec, prešovský prápor a Nezisková organizácia Michala Strenka v Starej Ľubovni. Spoločne sme zorganizovali napríklad cezpoľný beh pod názvom Memoriál Michala Strenka, organizujeme aj turistický pochod. V obci s týmto menom jednoducho žijeme,“ zdôraznil starosta obce Jarabina Radoslav Beňo.
Útvar, ktorý má srdce
Desiate narodeniny slávili vojaci v Prešove okrem armádnej rodiny aj so svojimi vlastnými rodinami. Práve k nim smerovalo zo strany veliteľstva prvé poďakovanie.

„Dnes chcem ďakovať v prvom rade vám, rodinám. Veľa času sme strávili ochranou a pomocou našej vlasti na úkor času stráveného s vami. No pritom všetkom sme mysľou boli pri vás a robili sme to hlavne pre vás,“ prihovoril sa prítomným Brinček.
V príhovoroch bol zároveň vyzdvihnutý útvar ako celok.
„To podstatné je očiam neviditeľné, to vidíme iba srdcom. Tento útvar má oči, ktorými vidí podstatu a potrebu života. Tento prápor má srdce a ním ste vy, jeho príslušníci, ktorí neberú vojenskú profesiu len ako súčasť obživy, ale vnímajú profesiu vojaka ako povolanie a poslanie,“ zaznelo z úst generálneho vikára Jozefa Michalova, ktorý zaželal prešovskému práporu i naďalej takéto dobré srdce v podobe obetavých vojakov.
A neustále vedomie hesla, ktoré sa s ich útvarom viaže – Vždy vpredu.