Opakuje sa to každý rok. Neskorá jar a letné horúčavy nútia zvieratá v Tatranskom národnom parku schádzať až k obytným zónam a turistickým chodníkom a najmä jelenia a srnčia zver tu nachádza viac potravy a vody. Ako sa majú ľudia vtedy správať?
Divé zvieratá nie sú domáce zvieratá. A ak aj prídu do intravilánu tatranských osád, a to najmä jelenia a srnčia zver, ktorá sa tu bez predátorov cíti bezpečne a na upravených trávnikoch nachádza dostatok potravy, mali by sme vedieť, ako sa k nim správať.
Divé zvieratá netreba kŕmiť
Súbor pravidiel na takúto situáciu vypracovala Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici (TANAP). Predovšetkým, netreba ich kŕmiť. Ľudská strava zvieratám neprospieva, napasú sa toho, čo je pre nich prirodzené. Niektoré zložky potravy vhodnej pre ľudí im dokonca môžu spôsobiť ťažkosti.
Ak na jar zbadáte mláďa, nepribližujte sa k nemu. Samica ho môže mať iba odložené, má ho na dohľad a veľmi dobre vie, kde sa nachádza. Iba si od neho odbehla napásť sa, aby mala dostatok mlieka. „Ak zviera vyplašíme, vystavujeme ho stresu a medzi kŕmením môže vzniknúť časová medzera, ktorá môže uškodiť matke, aj mláďaťu,“ upozorňuje TANAP.
Nie vždy sa takýto stret človeka a mláďaťa skončí nevinne. Jelenice môžu byť agresívnejšie, je prirodzené, že samica si svoje mláďa chráni. Napriek tomu, že k takejto situácii môže dôjsť v centre osady, ide o divé zviera, ktoré sa správa tak ako vo svojom prirodzenom prostredí.
Zásah ľudí spôsobuje stres
„Akýkoľvek ľudský zásah im spôsobuje stres, môžu byť agresívne a konanie človeka môže vyústiť aj do smrti zvieraťa,“ zdôrazňujú odborníci z národného parku s tým, že každé priblíženie k divokým zvieratám, je nebezpečné, lebo ich reakcie nemožno predvídať.
Stáva sa, že ľudia natrafia na zraneného či otraseného živočícha. Netreba sa ho dotýkať a už vôbec snažiť sa o jeho záchranu bez konzultácie s odborníkmi. Skúste zavolať na tel.: +421 911 485 280, tam vám poradia, ako postupovať a ak vyhodnotia, že si ho prídu vyzdvihnúť a umiestniť do rehabilitačnej stanice, urobia to.
Rehabilitačná stanica TANAP-u. (zdroj: Ilustračné foto: TANAP)Ako rozoznáte, že máte do činenia so zraneným či dezorientovaným živočíchom? Nespráva sa prirodzene, stráca plachosť, jeho úniková reakcia je značne znížená, možno má viditeľné zranenia, neprirodzené držanie tela, leží na zemi, vtáky nie sú schopné vzlietnuť, otrávené živočíchy majú napríklad zníženú koordináciu pohybov.
Mláďatám nepomôžete, skôr naopak
Odborníci z TANAP-u upozorňujú aj na možnosť, že natrafíte na mláďa – najmä vtákov. Malé operence sú zvedavé, skúšajú lietať a niekedy to nedopadne dobre. Ich rodičia sú o ne schopní postarať sa aj mimo hniezda, no ak sa záchrany takéhoto vtáčatká chopia ľudia, môžu spôsobiť opak – jeho úhyn.
Aj v takýchto prípadoch stačí rada odborníka, na ktorého sa treba obrátiť. Jednoduchým riešením je napríklad vyložiť mláďatko na najbližší konár či vyvýšené miesto, kde to nenájde predátor. A následne sledovať, či mu rodičia nosia potravu.
Môže sa tiež stať, že turisti natrafia uhynuté zviera. „Netreba s ním manipulovať. Do prírody patrí a má svoje miesto v potravinovom reťazci,“ upozorňuje zoologička TANAP-u Erika Feriancová. Takto uhynuté zvieratá môžu byť použité napríklad na preparáciu, odoberú sa z nich vzorky. Oboje slúži vede a poznávaniu prírody.
