ŽDIAR. Ukážkovo upratané, kvetinové záhony na moste, poriadok na cestách, chodníkoch. Nevidieť odhodené ohorky ani preplnené smetné koše. Poriadok v podtatranskej obci, kde má svoj domov vyše 1300 obyvateľov, by mohol byť inšpiráciu pre nejednu samosprávu.
A to tu ešte pred pár dňami bojovali s prírodným živlom. Obec Ždiar v Popradskom okrese postihla minulý týždeň tragédia, keď v neďalekej Monkovej doline prišli o život dve turistky.

Svoje si pri živle prežili aj miestni. Voda zaplavovala, čo jej prišlo do cesty. Dnes toto vyčíňanie na prvý pohľad takmer nezbadať. Keďže sú obcou podtatranskou, žijú tu i z turizmu.
„Ráno sme mali tak upratané, že turisti takmer ani nevedeli, že v noci bola povodeň,“ spomína na margo miestnej súdržnosti Ždiarčanov hlava obce Peter Bekeš.
Obec turisticky lákavá
Goralská obec, stavaná nielen do šírky, ale najmä do dĺžky, milo prekvapí už po vystúpení z auta. Letné počasie s príjemným znesiteľným teplom, podstatne vzdialeným od rozpálených ulíc krajského mesta. Parkovacie miesta zreteľne vyznačené parkovacími čiarami, v blízkosti obecného úradu ako „vylepšenie“ dopravy malý kruhový objazd.
Starosta obce, ktorý sa posledné dni nezastavil, je pracovne v okresnom meste. Toto je čas na prechádzku obcou, ktorú vo štvrtok minulého týždňa (11. 7.) zalievala voda.

Prichádzame sem v utorok a obec si žije na prvý pohľad svojím pokojným životom. Cestou z jedného konca na druhý stretávame v drvivej väčšine turistov, objavia sa poľské a české ešpézetky.
Muž so ženou okolo päťdesiatky si turisticky nahodení kráčajú oproti. Agnieska a Jacek sa smejú, že prišli „z druhej strany Tatier a sú zvedaví na tú našu“. O nešťastí sa dpočuli, ale v tom čase ešte v Ždiari neboli. Dnes konštatujú, že sa im tu „páči, pekne tu je, ani nevidieť, že tu potopu mali,“ zhodujú sa ohliadajúc okolo seba.
Obec je charakteristická výrazným počtom apartmánov a penziónov i rôznych iných foriem ubytovania. A tak míňame pri názvoch Nemešany, Dianu i Ježka.
V systéme prác jednotní, mimoriadna situácia trvá
V neďalekom dvore pán práve kosí trávnik. Keď sa pristavíme, do reči mu veľmi nie je. Že robota nepočká a že on tu nie je ani na predvádzanie, ani na fotenie.
Treba poznamenať, že trávniky sú v obci ukážkovo vykosené, cesty vyzametané, smetné koše prázdne. V Ždiari nepochybne vedia, ako poriadok udržiavať. A vedia aj to, ako si pomáhať. Aj keď stále žijú v tieni mimoriadnej situácie. Tú vyhlásili po vyčíňaní počasia počas minulotýždňového štvrtka (11. 7.). Aktuálne ukončená nie je.

„Máme ešte vždy vyhlásenú mimoriadnu situáciu, pretože búrková činnosť sa každým dňom opakuje a sťažuje nám priebeh záchranných prác,“ vysvetľuje neskôr starosta obce Pavel Bekeš.
Krízový štáb u nich zasadá každý večer o 20. hodine, keďže ľudia chodia do práce a skôr by to nebolo možné. Rovnako sú tiež v móde pravidelných porád so zainteresovanými stranami.
„Musím pochváliť spoluprácu medzi správcom potoka, TANAP-om, urbariátom. Aj teraz sme mali poradu, rešpektujeme sa, keď si povieme, čo ideme robiť, tak to platí to. Postupne sme si to budovali a dnes sa zúročuje, že si vieme pomôcť navzájom,“ konštatuje Bekeš.
Sľúbili, tak azda splnia
Zaujíma nás tiež, ako je to so záujmom a konkrétnou pomocou i zo strany vyšších orgánov.
„Začali sme už navážať veľké balvany do potoka, ktorý podmyl cestu a prístupovú cestu k obydliam, asanujeme to. Technika je z externých zdrojov. A to je asi všetko. Z Prešovského kraja nám pán predseda Majerský prisľúbil pomoc. V Tatrách bol na návšteve pán minister Taraba. Prisľúbil, že cez eurofondy by sme mohli získať nejaké peniaze na výstavbu nového chodníka do Kopského sedla, ktorý bol teraz zničený,“ vymenúva starosta aktuálne sľuby.

Ostáva veriť, že neostanú len sľubmi. „Dúfajme. Keď je zle, každý čosi sľubuje, chodia. A keď to pominie, tak na vás zabudnú. Dúfajme, že to nebude teraz tak,“ želá si starosta.
Tempo diktuje potok
Abstraktné sľuby ale v obci aktuálne prezentujú konkrétne činy. Samotný systém a priebeh prác u nich ovplyvňuje počasie a „správanie“ sa miestneho potoka.
„Včera sme museli ísť z potoka von. O pol tretej prišla a prišlo toľko vody, že sa nedalo pokračovať. A večer ako keby nič. Vždy, keď sa dá dostať do potoka, tak robíme. A ako voda klesá, tak sa objavujú ďalšie veci, ktoré nám treba riešiť,“ konštatuje Bekeš s tým, že aj to je dôvodom ich pravidelného zasadania a hodnotenia situácie.
Vplyv potoka na ich životy je pritom nezanedbateľný.

„Toto je jediný potok, ktorý odvádza vodu z tejto oblasti Belianskych Tatier až po Maguru. Je to strašne veľké zberné územie na vodné zrážky. A tým pádom, že sú búrky každý deň, tak sa pôda nasýti vodou a už nesaje. Čo príde aký dáždik, všetko nájdeme v potoku, a preto sa veľmi rýchlo dvíha a zas rýchlo klesá. No musíme pracovať, lebo v prípade ďalších dažďov by nám vznikli ďalšie škody, pretože sú narušené brehy, porasty. Musíme rýchlo urobiť, aby sme nedopadli ešte horšie,“ opisuje starosta.
Takmer stovka mechanizmov
Po prechádzke obcou sa neodbytne tlačí otázka, ako je možné, že jej prostredie tak rýchlo a kvalitne upratali. Tajomstvo podľa starostu spočíva v samotných občanoch.
„Sme strašne veľká obec a keby sme my zabezpečovali všetky služby ako obec, tak by sme museli mať veľa ľudí, čo by stálo veľké peňažné prostriedky a to by sme nevedeli zvládnuť. Tlačíme všetkých občanov do toho, aby každý jeden bol účinný a vyčistil si aspoň ten jeden úsek na svojej ploche pred domom, či je to rigol, aby to vykosil.“ No a nedá sa zabudnúť na vybavenie tunajších obyvateľov.

„V obci máme 70 traktorov, mnohí sa tým živia, a tak sú aj špičkovo vybavené. A máme tiež 27 bagrov. Takže tá sila je veľká, niekedy až taká, že aj pomaly i brzdiť treba,“ konštatuje s úsmevom starosta.
Turisti to nestihli zistiť
Pri minulotýždňovom vyčíňaní počasia nastal podľa slov starostu problém v tom, že naraz napršalo strašne veľa vody. Tá následne nestíhala odtekať rigolmi okolo ciest do potokov, upchávalo ich, voda sa liala po cestách.
„Vylievala po obecných cestách z prístupových ciest, z polí, štrky, zemina, všetko bolo naplavené, pozapchávalo priepusty, stiahlo nám svahy. To sme riešili okamžite, aby sme čo najviac zamedzili škodám na obydliach, na súkromnom i obecnom majetku. Zatopilo nám prečerpávačku na čističke i kotolňu v materskej škôlke, toto sa ratovalo,“ opisuje starosta.

Zlé to podľa neho ešte bolo aj v časti Monkovej doliny, kde padlo najviac zrážok.
„Všetky mosty, lavičky cez potok boli zobraté, ľudia sa nemôžu dostať k obydliam. Nemôžeme tam zabezpečiť protipožiarnu ochranu, to sa teraz robí postupne“.
U nich v obci nezaháľali ani jeden deň, od prvých chvíľ boli v pohotovosti. Naplno.
„Postupne, ako voda opadávala, sa čistili rigoly, priepusty. Tieto práce sme robili ešte v nočných hodinách, lebo bolo v obci aj dosť veľa turistov. A tak ráno, keď vstali, tak ani nevedeli, že bola povodeň, tak sme to upratali a vyčistili.“
Ako to vyzerá teraz
Zisťovali sme, ako vyzerá v obci Ždiar dnešná streda (17. 7.).
„Aktuálne robíme veľké práce v potokoch, nastupuje ťažká technika. Dovážajú sa veľké balvany, v potokoch sú pavúkové bagre, ktoré to budú ukladať. Teraz čistíme, vyťahujeme drevá z potokov, upratujeme, sprístupňujeme potoky, ktoré sa nám vybrežili, išlo pomimo a dnes sú vrátené do svojich tokov,“ opisuje starosta.
„Dnešný deň je najťažší, čo sa týka práce, lebo máme najviac nasadenej techniky,“ dodáva Pavel Bekeš.
Starosta: Musíme držať spolu, tak nás to tunajší život naučil
Technika by však bola málo, keby chýbal ľudský potenciál. A ten v Ždiari majú.
„Máme v dedine dostatočne dobrú techniku aj šikovných chlapov. Takže to od začiatku robíme so svojimi silami.“ Už v deň tragédie sa zapojili všetci.

„Či v zime alebo v lete, keď sa stane nešťastie, tak je celá obec súčinná. Keď je dobre, tak sme normálni ľudia, ktorí sa vieme aj pohádať, aj si závidieť, ale keď je zle, tak tým, že žijeme v takomto prostredí, tak všetci dobre vieme, že sme závislí na vzájomnej pomoci a súdržnosti,“ prízvukuje starosta fakt, že ich, Goralov, práve prostredie podnietilo takémuto fungovaniu.
Aj niekedy, keď sa stavali domy, tak si vzájomne pomáhali a potom vracali.
„Žijeme v podmienkach, v akých žijeme, a to nás naučilo žiť tak, ako žijeme. Treba si pomôcť. A aj teraz. Vyhrala a vydržala súdržnosť,“ ďakuje starosta Ždiaru.
