Opäť bojujú s potkanmi, v Prešove je ďalšia etapa deratizácie

Mesto pristúpilo k tretej fáze deratizácie

Potkany vidieť najmä okolo kontajnerov.Potkany vidieť najmä okolo kontajnerov. (Zdroj: Miroslav Jarný)

PREŠOV. Mesto Prešov pristúpilo v auguste k tretej fáze deratizácie živočíšnych škodcov. Verejnosť žiada, aby na verejných priestranstvách z dôvodu umiestnenia chemických prípravkov zvýšila obozretnosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zároveň vyzýva správcov bytových domov, aby zosynchronizovali deratizáciu svojich priestorov s deratizačnou činnosťou mesta, čím sa zvýši efektivita celého procesu. Informuje o tom na svojej webovej stránke.

Pre tento rok boli v Prešove naplánované štyri fázy deratizácie, pričom pri zvýšenom výskyte hlodavcov a na základe podnetov od občanov boli vykonávané aj mimoriadne a opakované deratizačné zásahy.

SkryťVypnúť reklamu

Poskytovateľ služieb v týchto dňoch aplikuje prípravky v podobe granúl a voskových blokov, ktoré vkladá priamo do dier a nôr z dôvodu zamedzenia prístupu domácich zvierat. Napriek tomu radnica vyzýva na zvýšenú obozretnosť, najmä čo sa týka detí a domácich miláčikov. Zároveň obyvateľov prosí, aby dané prostriedky nepremiestňovali.

Okrem toho vykonávajú aj deratizáciu stojísk kontajnerov na komunálny odpad. Súčasťou tohto procesu bude tiež následná dezinfekcia 240-litrových smetných nádob na kuchynský odpad umiestnených na sídliskových stojiskách kontajnerov, ktorá sa uskutoční v septembri.

Radnica vysvetľuje, že život hlodavcov na sídliskách je úzko spätý so životom ľudí a reaguje na ich správanie.

„Krivka nárastu populácie potkanov je priamo úmerná správaniu obyvateľov pri nakladaní s odpadom. Evidujeme prípady, kedy ľudia v dobrej viere nechávajú zvyšky jedál pre ľudí bez domova ľahšie dostupné a mimo odpadových nádob, prípadne takto prikrmujú túlavé mačky, čo je samozrejme pre potkany, vyhľadávajúce čo najjednoduchší zdroj potravy, veľkým lákadlom,“ovedala vedúca Odboru životného prostredia prešovského mestského úradu Dagmar Vojteková.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším faktorom zvýšenia počtu hlodavcov je aj prirodzený cyklus prírastku. Mesto pripomína, že deratizácia dokáže iba regulovať ich populáciu a premnoženie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie z východu

Komerčné články

  1. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  2. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  3. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  4. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  5. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  8. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  1. Budúci lesníci opäť v teréne: S LESY SR vysadia les novej generá
  2. Slovenské naj na jednom mieste. Stačí lúštiť
  3. Nový rekord v politickom terore utvorili Červení Khméri
  4. Šéf nemocníc v Šaci Sabol: Nemôžeme byť spokojní s počtom roboti
  5. Chcete dokonalé zuby? Čo vám reklamy nepovedia
  6. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  8. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 101 021
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 21 296
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 11 040
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 466
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 6 260
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 5 039
  7. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky 5 003
  8. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska 4 470
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy z východného Slovenska - aktuálne spravodajstvo | SME

Nemusíte byť zdravotným klaunom, aby ste niekomu urobili krajší deň.


Paleobiológ M. Kundrát zo skamenelín číta príbehy pravekých zvierat.


Prežila monarchiu, svetové vojny, odštátnenie aj privatizáciu. Korunou jej príbehu je pútnické miesto – hora Butkov.


Pomôžu predísť chorobám, no lieky nenahradia.


Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu