KRIVANY. Vizionár, prorok svojej doby, človek, ktorý sa rodí raz za sto rokov. Aj tieto prívlastky pripisovali významnej osobnosti s koreňmi na Šariši – Jánovi Lazoríkovi.
Čoskoro uplynie deväť rokov od jeho smrti, no meno a odkaz ostávajú naďalej živé. V programe, folklórnej skupine, festivale, výstavách či spomienkach.
Festival v obci, v ktorej žil
Hornotoryský folklórny festival s augustovým termínom patrí k najstarším folklórnym festivalom na Hornej Toryse. A aj vďaka Jánovi Lazoríkovi má celé roky punc jedinečného podujatia, ktoré je charakterizované originálnou autentickosťou a jedinečnosťou.
Krivanci sú právom hrdí na svoju osobnosť, hold Lazoríkovi vzdali aj pomenovaním festivalu po ňom.
Tohtoročný Hornotoryský folklórny festival Jána Lazoríka, v poradí už 31. ročník, organizátori doslova nabili zvučnými menami z folklórneho sveta, čo potvrdzuje vysokú kvalitu podujatia.
Dvojdňový festival začali spomienkou pri hrobe Jána Lazoríka, na amfiteátri sa okrem domácej folklórnej skupiny predstavili MSS Jalinka z Oľšavice, MSS Milpošan a ŽSS Milpošanka z Milpoša i miestni gajdičiari.
Sobota už patrila okrem folklórnych súborov z okolia i detských folklórnych súborov aj FS Váh z Liptovského Mikuláša, FS Topľan z Giraltoviec a všetkých na nohy postavil Štefan Štec aj so svojou Fajtou.
„Kiežby sme mali viacero takýchto Lazoríkov,“ zaželal z pódia, na čo mu bol odpoveďou burácajúci súhlasný potlesk.
Poklonu mu vzdal Vranovčan
O unikátny projekt sa postarali v susednom regióne, na Zemplíne. Folklórny súbor Vranovčan z Vranova nad Topľou sa pustil do impozantného diela, ktorého názov hovorí za všetko – Poklona.
V rámci dramatického spracovania životného príbehu Jána Lazoríka divákov prevádzajú jeho bohatým životom nikdy neustávajúceho zberateľa, etnografa, učiteľa, mičurina, manžela, otca a človeka veľkého vnútorného ducha.
Členovia Vranovčanu potvrdili, že sú špičkou na folklórnej scéne. Aktívne pôsobia ako folklórne teleso už 55 rokov, na svojom konte majú vyše 1800 vystúpení doma aj v zahraničí. V oku 2023 si prevzali Cenu PSK za dlhoročnú kvalitnú prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry a významnú zahraničnú reprezentáciu Prešovského kraja. Fungujú pod vedením folkloristov telom aj dušou - Štefana Kocáka a Petra Kocáka.
Poklona v podaní Vranovčanu je dych berúcim stvárnením jedného ľudského života a zrkadlom toho, čo jeden človek dokáže, keď sa pre čosi zapáli.
Hlavnú postavu Jána Lazoríka stvárnil jeho dlhoročný priateľ Štefan Kocák, ktorého herecké prevedenie a podoba až neuveriteľne autenticky navrátili na javisko Janka Lazoríka.
Okrem domácej pôdy vo Vranove nad Topľou už zahviezdili aj vo Východnej a na festivale v Krivanoch, kde bola emócia o to silnejšia a hlbšia. Najbližšie sa „poklonia“ v septembri v Prešove.
Nanovo vo Východnej. Na výstave i na pódiu
Tento rok si Ján Lazorík dal pomyselnú zastávku opäť vo Východnej.
V minulosti býval na tomto folklórnom festivale účastníkom na pódiu i pod ním. Teraz sa tu po rokoch vrátil už v spomienkach a forme výstavy. Práve tu predstavil Vranovčan aj spomínanú Poklonu.
Rovnako sa predstavila Folklórna skupina Jána Lazoríka z Krivian. A jeho ducha v zbierkových predmetoch preniesol Michal Smetanka. Bravúrne sa mu podarilo zozbierať a pripraviť výstavu tak, aby trefne reflektovala to, akým Lazorík bol a čo svetu prinášal.
Ján Lazorík je vo svete folklóru, nárečia pojmom. Súčasníci o ňom hovoria ako o človeku, ktorý sa narodí možno raz za sto rokov. Pod príznačným názvom „Nesmrteľný Šarišan“ ho priniesli vo forme výstavy.
Po rokoch v rovnakých scénkach
Vo Východnej si tento rok pozreli návštevníci v originálnej a nezmenenej podobe programy Večar na valaľe a Od Jana po Michala na košeru tak, ako boli spracované autorom.
Večar na valaľe je vtipným spevácko-hádankovým výstupom s gazdovsko pijáckym motívom. Naposledy túto scénku FSk Krivany predstavila vo Východnej v roku 1978.
Rovnako aj program z prostredia košiara, kde sa stretávajú bačovia a juhasi z okolia, pod názvom Od Jana po Michala na košeru, sa vrátil do Východnej po štvrťstoročí. Obe scénky priniesla Folklórna skupina Jána Lazoríka z Krivian, ktorá sa môže hrdiť tým, že má dnes početné zastúpenie svojich členov všetkých vekových generácií. Vo svojom repertoári majú originálne scénky, spevy a ľudové pásma tak, ako ich zaznamenal a zapísal práve významný zberateľ a etnograf.
Osobnosť, ktorá nemá obdoby
Len na vymenovanie prívlastkov Jána Lazoríka by to bolo na celú stranu. Pedagóg, neúnavný propagátor ľudovej kultúry, etnograf, mičurin, osvetár, zberateľ, botanik, dialoktológ, etnológ. Ostali po ňom obrovské zbierky, ktoré nazhromaždil počas svojho neúnavného aktívneho života.
„Je to osobnosť, ktorá z môjho uhla pohľadu nemá v našej ľudovej kultúre obdobu,“ zamyslel sa Michal Smetanka, ďalšia osobnosť aktívne pôsobiaca na poli osvety, multiinštrumentalista, pedagóg, dlhoročný priateľ pána Lazoríka a kurátor výstavy k jeho životu - Nesmrteľný Šarišan - ktorá zavítala do Východnej počas tohtoročného festivalu.
V rámci nej pripravili zaujímavé rozhovory, prednášky, púšťali filmy, diskutovali aj spomínali. Ako Smetanka s úsmevom konštatoval, „problémom tejto výstavy bolo nie že čo umiestniť, ale čo neumiestniť“.
Priestor bol skrátka na celoživotné dielo primalý. Zároveň si dali za cieľ, aby výstava nebola len o samotných zbierkových predmetoch, ale najmä o ňom samotnom. Tlmočil aj slová Štefana Kocáka, vedúceho Vranovčanu, kolegu a kamaráta Jána Lazoríka, ktorý o ňom raz povedal: „Ja neviem, či ja poznám takú osobnosť, nielen na Slovensku, ale aj dookola, čo by bol taký dzivy ako on, taký zaujímavý.“
Umelecké kvality výnimočného charakteru
Na výstave predstavili predmety, ktoré boli v originálnom prevedení, nešlo o žiadne repliky. Michal Smetanka sa s ujom Lazoríkom spoznal ešte počas štúdia na vysokej škole, ako študent. A vzniklo medzi nimi ľudsky silné puto.
„Sú ľudia ktorých nazývame VIP, ale také čudo ako pána Lazoríka za celý svoj života nemal šancu stretnúť,“ konštatoval Smetanka. Spomínal na výstavu Ľubovnianskeho múzea, ktoré malo priliehavý názov Šarišský Da Vinci.
„Bol to taký Leonardo zo Šariša. Dosahoval takých umeleckých kvalít, že sa rozum zastavuje.“
Získaval predmety originálne, bol nielen geniálnym, ale aj šporovlivým. Jeho plagáty boli dvojstranami, využil každý centimeter podkladu.
Výstava ukázala aj jeho originálny magnetofón, na ktorý nahrával, či „kalapek“, ktorý nosieval na hlave.
„Viete, ja nie som z toho sveta, lebo kto je z toho sveta, nemôže taký klobúk nosiť na hlave,“ hovorieval kedysi Lazorík. Smetanku si obľúbil, chodieval k nemu vraj „ako na klavír“, aj viackrát do týždňa.
„Zazvonil mi mobil - pán učiteľ, ta dze sce? A ja odpovedám - doma. A on – a čomu nepridzete? Šicko hiňe. A ja mu vravím – bol som predvčerom. A on hundral - predvčerom, predvčerom... A tak som sadol do auta a šiel som,“ spomínal Michal Smetanka.
Aktuálne vystavujú v Starej Ľubovni
Novú výstavu prináša aktuálne jedna z inštitúcií, ktorá výrazne prispieva k uchovávaniu Lazoríkových zberateľských diel a jeho života už celé roky.
Ľubovnianske múzeum má meno etnografa zvlášť v úcte, pre návštevníkov pripravili novú expozíciu Lazorikuf funduš. Slávnostne ju otvorili v piatok 16. augusta, aj za prítomnosti Folklórnej skupiny Jána Lazoríka z Krivian. Nachádza sa v stodole z Ruskej Vole v areáli skanzenu pod hradom Ľubovňa. Je odrazom mimoriadnej práce Jána Lazoríka. Polyhistora Jána Lazoríka, pedagóga, botanika, dialektológa, etnografa, národopisca, folkloristu, scenáristu a múzejníka.
Koncom mesiaca, 30. augusta, uplynie deväť rokov od smrti Jána Lazoríka, ktorý zomrel vo veku nedožitých 95 rokov. Jeho odkaz je však i naďalej živý.
Čo o novej expozícii prezrádzajú jej tvorcovia z múzea
„Expozícia sa nachádza v areáli kamenno-drevenej hospodárskej stavby - stodoly z Ruskej Vole, ktorú postavil jej majiteľ Juraj Borčák v roku 1945. Stodola sa nachádza v blízkosti detského kútika a expozície školy z obdobia 1. ČSR, v akej v úvode svojej profesijnej kariéry mohol Ján Lazorík, pôvodne učiteľ, pôsobiť. Medzi expozíciou školy a stodolou bol nedávno vysadený sad starých odrôd ovocných stromov a krov na doplnenie predstáv o širokom zábere práce Jána Lazoríka, ktorý sa šľachteniu a obnove výsadby starých odrôd ovocných drevín ako botanik – šľachtiteľ venoval celý život. V ľavom pričulku stodoly je umiestnená výstava Tesársky um a symbol života s prezentáciou trámov - práce tesárskych majstrov z horného Spiša, ktorí mali svoj cech v Hniezdnom, Podolínci a v Spišskej Sobote. V stredovom bojisku je umiestnená replika trabanta (papundekľa), ktorý tvoril základnú “výbavu” Jána Lazoríka pri jeho výskumno-zberateľskej terénnej práci.“
(zdroj: Ľubovnianske múzeum)
