ĽUTINA. Desiatky kňazov, tisícky pútnikov a dva dni duchovného programu charakterizovali víkendovú púť (17. – 18. 8.) v Ľutine v okrese Sabinov.
Podobnosť so slávením Veľkého piatku
Pútnický víkend prebiehal na mariánskej hore i v bazilike minor.
V sobotu (17. 8.) v úvode púte na hore prebehla posviacka vody, následne program pokračoval v bazilike modlitbou celonočného bdenia k sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky.

Súčasťou týchto modlitieb bol aj obchod okolo chrámu s „uspenskou pláščenicou“ (ide o plátno, ktoré zobrazuje usnutie Bohorodičky). Nasledoval obrad uloženia do hrobu a možnosť uctiť si hrob.
Ide tak o podobnosť s obradmi Veľkého piatku pri posledných hodinách a úmrtí Ježiša Krista. Sláveniu tohto celonočného bdenia predsedal gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Jonáš Maxim.
Paralelne na dvoch miestach
Následne pokračoval program archijerejskou svätou liturgiou, ktorú slávil vladyka Maxim. Spolu s ním slávil aj vladyka Marián Andrej Pacák, štyridsiatka kňazov a dvaja diakoni.
V homílii sa prihovoril archimandrita Marko Durlák, protosynkel Prešovskej archieparchie. Poukázal na starozákonnú archu zmluvy ako predobraz Presvätej Bohorodičky. Prítomných povzbudzoval k tomu, aby si Máriu zobrali v srdci k sebe domov.

Po liturgii pokračovali modlitby za zosnulých kňazov, biskupov a veriacich.
Na mariánskej hore už v tom čase paralelne prebiehali modlitby chvál pod vedením kňaza Františka Sochoviča a spoločenstva Dvaja – Traja.
Polnočnú liturgiu slávil viceprovinciál redemptoristov otec Miroslav Bujdoš.
Postavenie matky v živote človeka
Nedeľné ráno sa nieslo v znamení modlitby paraklisu, ruženca a programu detí a mladých z Milpoša.
Vyvrcholením púte bola nedeľná slávnostná archijerejská svätá liturgia. Slávil ju vladyka Jonáš Maxim spolu s vladykmi Cyrilom Vasiľom, Milanom Lachom, Jánom Babjakom a ďalšími desiatkami kňazov.
Slovom sa počas homílie prihovoril arcibiskup Maxim, ktorý na drobné rozmenil postavenie Márie ako matky nebeskej i matky v živote človeka vo všeobecnosti.

Zdôraznil, že matka je tá, ktorá miluje a má byť milovaná. Spoločne sa s prítomnými zamýšľal nad úlohou matky v živote každého človeka. Práve mama je tá, ktorá formuje, učí, napomína, objíma a prihovára sa.
Atmosféru svätej liturgie svojím spevom ozdobil Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda z Košíc s dirigentkou Luciou Lovašovou, čas svätého prijímania spevom skrášlila známa speváčka a rodáčka z neďalekej Krásnej Lúky Monika Kandráčová.
Hojná účasť
Ľutina je pomyselným centrom gréckokatolíkom, púte tu majú už dlhodobú históriu. Dnes je to obľúbené a vyhľadávané pútnické miesto veriacich nielen východného, ale aj západného obradu. Dosvedčujú to aj čísla.
„Na najväčšom pútnickom mieste gréckokatolíkov v Ľutine sa počas uplynulého víkendu zišlo viac ako desaťtisíc veriacich na archieparchiálnej odpustovej slávnosti sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky,“ informoval Michal Pavlišinovič, hovorca Prešovskej archieparchie.
Z histórie pútí v Ľutine
Pútnická tradícia v Ľutine začala v polovici 19. storočia. Na sviatok Premenenia Pána, 19. augusta 1851 podľa juliánskeho kalendára, sa miestnej obyvateľke Zuzane Fekete zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili veriaci na ľutinskej hore kríž. Ako dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú mala odovzdať duchovnému otcovi ako dar do budúcej svätyne. Pápež Pius IX. vydal 24. mája 1855 dekrét o možnosti prijať v Ľutine odpustky. V roku 1988 bol chrám v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku minor. V roku 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov.
(Zdroj: Prešovská archieparchia)