PREŠOV. Niekto si plní knižnice tými najrozmanitejšími knihami, on sa zahľadel len do jednej jedinej. Avšak, v tých najrozmanitejších podobách. Michal Lapčák je kazateľom a zberateľom Biblií. Doma ich má vyše dvesto, medzi nimi aj unikátne. Napríklad takú, ktorá sa dá čítať priamo pod vodou.
Zbierka sa postupne rozširuje
Svoje biblické kúsky si nenechával Lapčák len pre seba, ale prezentuje ich verejnosti aj skrz výstavy. A ani tam nie je možné ukázať všetko.
„Už ani presne neviem, koľko ich je, do tristo. Pri 250 som prestal počítať,“ konštatoval s úsmevom počas jednej takejto výstavy na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove.
Ostal len kríž. Komunisti rozhodli, že ich obec vymažú z mapy Čítajte „A každý týždeň aj ďalšie kúsky dostanem. Napríklad tento týždeň som dostal tri,“ prezradil vtedy spôsob, ako si k nemu knihy prirodzeným spôsobom nájdu cestu.
Zberateľ má vo svojej zbierke Biblie z rôznych miest aj období. Našiel by aj pre neho tú najvzácnejšiu?
„Asi najvzácnejší je List apoštola Petra, 1. a 2 list z 3. a 4., nájdený v Egypte, písaný v gréčtine.“
Gréci a Židia podľa jeho slov písali na zvitky, kresťania prví do tejto formy ako zošit, odborne nazývaný ako kódex.
Z chaotického k systematickému
Michal Lapčák je vyštudovaný teológ, ktorý sa učil tiež aj biblické jazyky.
„Viac ma zaujímal Starý zákon, zbieral som prvé preklady, mal som asi prvých 50 Biblií doma. Teraz ich je už je to cez dvesto. Aj v rámci výstav som začal najprv s Bibliami.“
Konštatuje však, že ľudí je potrebné aj pritiahnuť k samotnému čítaniu.
„Dnes je doba, že ľudia nečítajú, nechcú a už vôbec nie Písmo sväté. Tak som si povedal, že ich treba do toho vtiahnuť tou históriou, tým, ako sa to robilo vyzeralo, hovorilo, na čo sa písalo, materiály ukázať. Nie je to len knižnica, kde je zviazaných vyše 60 kníh, ale má to aj svoju históriu.“
Nevieme, čo je pod kamenivom, je to riziková stavba, hovoria o oprave mestských hradieb v Prešove Čítajte Postupne sa tomu začal venovať čoraz viac, komplexnejšie a do hĺbky. V počiatkoch, ako sám s úsmevom konštatuje, najprv pomerne chaoticky, z každého rožka troška.
„Potom mi ale jeden môj známy povedal, že by bolo dobré to usporiadať a chcelo by to tomu dať nejaký chronologický ráz. Aby aj ľudia, ktorí nie sú veriaci, nerozumejú tomu či nečítajú, pochopili, keď si to pozrú a aby sa vedeli chytiť línie toho, čo vidia.“
Tento podnet ho inšpiroval a začal svoje výstavy koncipovať inak a v širšom kontexte.
Biblie aj iné kúsky. Pre bližšie vysvetlenie
Na výstave okrem Biblií ukazuje Lapčák aj iné artefakty. Práve nimi chce podať bližší a lepší historický kontext, do ktorého boli zasadené obdobia tvorby týchto diel.
Napríklad také voskové tabuľky. Podľa obrázkov z internetu ich dal vyrobiť jednému hrnčiarovi z Košíc.
Vysvetľuje, že kým neexistovalo písmo, tak sa zaznamenávali komodity, s ktorými sa obchodovalo, napríklad formou odtláčania hlinených valčekov.
Pamiatka osobnosti nezapadá prachom. Ján Lazorík pomyselne cestuje ďalej Čítajte „Slúžili pri obchodovaní namiesto zápisu. Ak som niečo predal, tak som čakal, že dostanem peniaze. V najstarších dobách písmo neexistovalo, tak sa vymieňali komodity. Čo si mi dlžný, čo ja tebe, to sa zaznamenalo odtlačením, uložilo do hlinenej nádoby, ktorá slúžila ako taká obálka. Keď sa všetko vrátilo, po istom čase to sudca rozbil, zistil, čo bol kto dlžný a skontroloval, či je to podľa toho, ako bolo zapísané.“
Kým totiž ešte nebolo písmo, Lapčák spomína, že ho nahradzovali pečatné valčeky, ktorých sa našlo veľké množstvo.
„Našli sa v hrobkách, kde ich pochovali aj s človekom, ktorý ich vlastnil, lebo to bolo neprenosné. Medzi najznámejšími prípadmi je prípad sumerskej princeznej, kde bola vedľa kostry nájdená takáto pečiatka – akoby starý občiansky preukaz.“
Už takmer nemôže ani všetko zobrať
Na otázku, odkiaľ Michal Lapčák prichádza k Bibliám, odpovedá s úsmevom:
„Odkiaľ sa len dá.“ A tým, že ho ľudia ako zberateľa už poznajú aj vnímajú, sú i sami iniciatívni.
„Už mi tie Biblie aj sami nosia a ja ich niekedy takmer odmietam. Niekedy aj rozdávam, keďže mám niektoré veci dvojmo.“
Bola to žena s gurážou. Príbeh Warholovej mamy zhmotnili v novootvorenej izbe v Mikovej Čítajte Kapacity jeho bývania totiž tiež nie sú neobmedzené, a tak niečo skladuje aj v škatuliach. Verejnosť má o jeho výstavy záujem, spomína napríklad na jednu vo Vranove nad Topľou, kde si exponáty prišlo pozrieť vyše 900 ľudí.
„Z Vatikánu prišiel do Vranova pápežský prorektor a videl listy Petra. A tak mi vraví – raz v živote som to videl – vo Vatikáne a druhýkrát vo Vranove.“
Jedinečné kúsky
Ako zapálený zberateľ hľadá Michal Lapčák aj unikáty. Napríklad má v zbierke Bibliu, ktorá je vyrobená z materiálu, ktorý je vodeodolný. A tak sa dá čítať, povedzme, aj potápačom pod hladinou.
„Snažím sa, aby to boli aj originály. Napríklad najstaršia kniha je Biblia z roku 1617. Dostal som sa k nej cez internet zo Spojených štátov, za pár stovák.“
Výnimočnosťou je, že Bibliu nemá na výstave za sklom. Naopak, drží ju v rukách.
„Čo budem ľudí strašiť bielymi rukavičkami? To patrí do múzea. Tu to musia zažiť.“
Spomína tiež aj zaujímavosti, ktoré sa so vzácnymi knihami spájajú. Napríklad zvitky, ktoré slúžili na slávenie liturgií, boli prísne chránené.
„Toto je kópia. A tu sa na strane hore nachádza napísaná kliatba. Hodnota bola obrovská a hrozilo za to, žeby bola vynesená z budovy, prekliatie. Takto vnímali v minulosti obrovskú hodnotu Biblií,“ dodáva Lapčák.
