FINTICE. Niekdajšia sýpka i hospodárske budovy boli v roku 2014 ešte schátrané, ako pozostatky po vysťahovaní posledných šľachticov z kaštieľa vo Finticiach v Prešovskom okrese.
Po desiatich rokoch je z týchto objektov unikátny reprezentatívny priestor, ktorý sa stal doslova perlou, a to nielen Šariša, ale aj Slovenska.
Jedna zo súčastí objektu, erbová sála, v roku 2021 odniesla dve ocenenia zo súťaže Fénix – kultúrna pamiatka roka. V rozsiahlom komplexe, v časti opravenej sýpky, dnes sídli Múzeum a galéria ľudového umenia a mesačne sem prichádzajú stovky turistov.
Objekt ako národná kultúrna pamiatka
Písal sa december 2015, keď verejnosti vo Finticiach, obci pri Prešove, predstavili zrekonštruovanú jedinečnú sýpku. Samospráva získala nielen nový reprezentatívny priestor, ale i kultúrny stánok pre organizovanie mnohých podujatí. Kaštieľ vo Finticiach je jedinečný historický komplex, ktorý sa datuje do 2. polovice 18. storočia.
K staršiemu jadru postupne pribudovali jednotlivé objekty. Viaceré z nich dnes už neexistujú. Dessewffyovský kaštieľ je spolu s priľahlými objektmi a Kostolom navštívenia Panny Márie medzi dominantami Fintíc.
Zaujímavosťou a raritou je aj spojovacia chodba medzi kostolom a kaštieľom, pričom popod ňu preteká potok. K areálu kaštieľa patrí park aj prístavba – sýpka. Tento komplex má od roku 2008 status národnej kultúrnej pamiatky. Sýpka bola svojho času aktívneho využívania pristavená k hlavnému objektu kaštieľa, pričom tvorí jeho severné krídlo.
V máji 2015 sa obec pustila do jej rekonštrukcie. Súčasťou obnovy bola knižnica, schodisko, chodba i miestnosť v starej časti, v tele kaštieľa.
Zapálený zberateľ má vyše dvesto kusov knihy kníh Čítajte Miesto s bohatou históriou
Rekonštrukcii predchádzal archeologicko-historický výskum, ktorý priniesol viac ako zaujímavé poznatky. V rámci opravy sýpky natrafili na jedinečný nález, pri ktorom narazili na zrnotierky.
Je to pomenovanie pre kamene, ktorými sa v praveku drvilo obilie, historik ich datoval do obdobia neolitu. Objekt, ktorý sa v minulosti používal na účely sýpky, sa postavil pravdepodobne na mieste, kde stála sýpka už v praveku.
„Mali sme vedomosť o tom, že táto sýpka bola postavená v 2. polovici 18. storočia, lenže archívnym výskumom sa zistilo, že nadviazala na staršie sídlo, na renesančné, ktoré bolo pravdepodobne vystavané skôr,“ vysvetlil historik a v súčasnosti riaditeľ Galéria a múzea ľudového umenia vo Finticiach Gabriel Trusa.
Ako konkretizoval, na mieste terajšej sýpky už podľa všetkého existoval nejaký hospodársky objekt, ktorý sa až časom prestaval a zbarokizoval. Výskum však dokazuje, že história siaha značne viac do minulosti.
„Pôvodne sme si mysleli, že prichádzame do terénu, v ktorom budú len nejaké novoveké murivá alebo podlahy, čo sa sčasti i potvrdilo. Ale keď sme sledovali ryhy, ktoré boli vnútri, zachytili sme objekt z obdobia neolitu. Ten obsahoval zrno-tierky,“ opísal v časti výskumu archeológ Peter Šimčík.
Ide tak o vzácne prelínanie novoveku s pravekom, keď podľa všetkého bol na jednom mieste v odlišných obdobiach objekt s rovnakým či podobným účelom.
Z pohľadu archeológa i historika ide o unikát.
„V novovekej sýpke máme neolitický objekt, v ktorom sa uschovávali podľa všetkého aj potraviny, to nám napovedá aj výzor. V niečom novovekom máme objekt omnoho starší z prvopočiatkov,“ opísal Šimčík.
„Počas archeologického výskumu sa podarilo na tomto mieste nájsť 7000 rokov starý objekt, ktorý podľa vyhodnotenia slúžil ako sýpka.
Na barokovom mieste vtedajšej sýpky sme teda našli sýpku ešte staršiu,“ opísal Gabriel Trusa, historik a riaditeľ Galérie a múzea ľudového umenia. Ako je však možné, že časovo staršie objekty neutrpeli pri výstavbe tých mladších?
Pamiatka osobnosti nezapadá prachom. Ján Lazorík pomyselne cestuje ďalej Čítajte „V období, keď stavali sýpku, pri výstavbe nepotrebovali znižovať terén na takú úroveň, aby zničil staršie objekty. Ten mladší objekt z neskorého stredoveku bol výraznejšie poškodený, ale neolitický bol neporušený,“ opísal Šimčík. Zaujímavosťou pre Fintice je teda práve to, že sa objekt sýpky nachádzal v predošlej sýpke.
Voda? Tú tu mali
Výskum počas rekonštrukčných prác priniesol aj nálezy súboru zelenoglazovaných renesančných kachlíc či množstvo novovekého materiálu, črepy či mince. Súčasťou výskumu boli v exteriéri dve sondy, v interiéri sledovali výkopy na odvodnenie a kanalizáciu, čím sa zachytil neolitický objekt a stredoveký objekt z prelomu 15. – 16. storočia. Interiér sýpky pod podlahou odhalil stopy klenutého zariadenia, typu šachty.
„To pravdepodobne slúžilo ako prívod vody pre sýpku. Tečúci vodovod v tej dobe vo Finticiach nebol raritou. Funguje dodnes a má okolo 300 rokov. Vďaka nemu sa voda dostáva spod kopca Stráž dole do Fintíc, cez zásobník vody až do suterénu kaštieľa, kde je veľký rezervoár vody. Celý rok tu už vtedy teda mali zdravú tečúcu vodu,“ opísal Gabriel Trusa.
