Nie je ich veľa, ale existujú. Dôvodom zákazov prístupu do niektorých miest Tatier je predovšetkým ochrana prírody. Treba to rešpektovať. Ak sa vám tu niečo stane, záchrana je komplikovaná. Potvrdila to aj nedávna akcia. Horskí záchranári ratovali Poliakov nad Havraním kaňonom.
Nevyrátame ich všetky, upozorníme iba na niektoré, a to bez popisu, ako sa k nim dostať. Možno je to zbytočné, pretože najmä na českých cestovateľských stránkach si môžete prečítať pomerne presné popisy, ako na to. Netvrdíme, že si na to treba zvyknúť. Ale ťažko vysvetľovať niekomu podstatu zákazu, keď upozornenie vníma nie ako stopku, ale výzvu.
Nesmieme do Belianskych Tatier
Poďme sa ale poučiť. Kde určite nesmieme? Nesmieme do Belianskych Tatier. Ich územie je súčasťou Tatranského národného parku, ale mimo toho je aj obzvlášť, od roku 1978) chránené ako národná prírodná rezervácia. Celá oblasť je celoročne uzavretá, výnimku tvorí možnosť sezónneho prístupu do Monkovej doliny, Doliny Siedmich prameňov, Zadné Meďodoly a na Chatu Plesnivec, ktorá je jediným obývateľným objektom Belianskych Tatier.
Najvyšším vrchom Belianskych Tatier, ktoré sa rozkladajú na ploche 64 kilometrov štvorcových, je Havran (2 151 m). Vrchol s trojicou skalnatých hrebeňov, pokrytý len nízkou vegetáciou, je pre turistov neprístupný. Jediným turistickým chodníkom v okolí je modro značená trasa z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo do Tatranských Matliarov. Neďaleko možno využiť aj nedávno sprístupnenú obchádzkovú trasu Monkovou dolinou.
Na Liptovské kopy nevedú žiadne značkované chodníky
Ďalšou prísne chránenou časťou Tatier sú Liptovské kopy. Nevedú tade žiadne značkované turistické trasy, no pomerne veľa dobre vychodených chodníkov dáva tušiť, že po nich nekráčajú iba ochranári, lesníci či poľovníci, ale aj turistickí dobrodruhovia.
Skupina Liptovských kôp sú krásnym hrebeňom s parádnymi výhľadmi. Oddeľujú Kôprovú dolinu od Tichej doliny a bočné ramená vystupujúce z ich hlavného hrebeňa vytvárajú početné údolia. Niektoré z nich vymodelovali lavíny. Na Liptovských kopách, a to hlavne do Kôprovej doliny, často padajú lavíny. Pamätná je tá, ktorá spadla v marci 1956 a zmietla veľkú zalesnenú plochu, pričom sila prúdu zrazila k zemi aj stromy na protiľahlom svahu.
Tichá a Kôprová dolina sú klenoty
Doliny pod kopami sú krásne. Tvoria ich hlboké lesy. Ak nájdete odvahu vstúpiť do nich, uvidíte rozprávku. Krásne kvety, húštiny, kopa húb, stromy nevídaných tvarov a farieb, ale aj hodne medveďov. Ak vám to dovtedy nebude jasné, tam pochopíte, prečo je táto oblasť tak úzkostlivo chránená.
V závere Tichej doliny. Tu ešte môžete. Na končiare Liptovských kôp už nie. (zdroj: Ilustračné foto: TASR)Liptovské kopy majú niekoľko hlavných končiarov. Sú nimi Tichý vrch (1 979 m), Zadná Garajova kopa (1 949 m), Malá Garajova kopa (1 929 m), Veľká Garajova kopa (1 969 m), Veľká kopa (2 059 m), Zadný Holý vrch (1 956 m), Predný Holý vrch (1 984 m), Krížna (2 039 m). Pod Liptovské kopy sa možno vydať od parkoviska Tri Studničky cez Kôprovú dolinu po modrej značke a Kobyliu dolinu po zelenej značke na sedlo Závory. Odtiaľ si treba premyslieť, či sa oplatí nerešpektovať zákaz vstup na vrcholy.
Mimoriadne pôsobivé Velické granáty
Špeciálnu ochranu tohto územia zabezpečujú národné prírodné rezervácie Tichá a Kôprová dolina, ktoré sú bezzásahovou zónou. Turisticky značené trasy sú iba po obvode ich masívu.
Spomeňme ešte jedno miesto, kde sa pohyb turistov, hoci aj dobre trénovaných, neodporúča. Je to Granátová lávka. Je dôležitá z hľadiska prístupu na hrebeň Velických granátov, ktoré sú mimoriadne pôsobivou skupinou veží v rázsoche Bradavice.
Ide o sutinovo-trávnatú lávku či skôr rampu, ktorá oddeľuje masív Granátových veží a Granátových stien. Začína v ústi Velickej doliny pod Medvedím chrbtom a končí sa v Opálovom sedle. Granátová lávka a priľahlé steny sú lokalitou, kde majú návštevníci stopku. Znalci ju používajú iba pre únik v krízových situáciách. Okolie je významným horolezeckým teritóriom, turisti by sa v tomto priestore mali pohybovať iba v spoločnosti horského vodcu.
Zakázané miesta aj napriek upozorneniam a značeniu návštevníkov Tatier fascinujú. No môžu sťažiť ich záchranu. Nedávno museli horskí záchranári ratovať dvojicu poľských turistov, ktorí nad Havraním kaňonom stratili orientáciu, zablúdili a jeden z nich sa pre zranenie členka nemohol pohybovať. Nachádzali sa v prísne chránenej rezervácii, kde nie je ani turistický chodník, čo záchranu mimoriadne sťažilo.
