Čistý, nefalšovaný obdiv. Tatry si vyslúžili uznanlivé slová mladého Škóta, ktorý tri dni strávil v našich veľhorách a okrem fotografií, ktoré urobil, nakrútil o nich krátky film.
Zia pricestoval na Slovensko so svojím kamarátom Matejom, ktorý mu chcel ukázať rodnú krajinu.
Matej Lalík sa narodil v Žiline a do svojich piatich rokov vyrastal v Stránskom pri Rajeckých Tepliciach. Potom sa s rodinou presťahovali do Škótska, ku Glasgowu. V tejto krajine navštevoval základnú i strednú školu, a potom úspešne skončil štúdium matematiky na Univerzite v Edinburghu.
Nad Vodopádom Skok. (zdroj: zia)Zia je jeho škótsky kamarát, vyštudovaný lekár, ktorý pracuje na záchranke. Veľa cestuje, hlavne po Európe. V jeho cestovateľskom zápisníku by sme našli mnohé krajiny, ale aj hory v nich, lebo ich nikdy nevynechá. Pozvanie na Slovensko mu prišlo vhod. A Tatry oboch mladých priateľov očarili.
Tatrám kamaráti venovali tri dni
Svoj týždenný poznávací plán ale nesústredili iba na hory. Slovensko prešli krížom krážom, od Bratislavy až po Košice. Pozreli si Trnavu, Trenčín, Žilinu i Rajecké Teplice a boli aj v Liptovskom Mikuláši. Tatrám venovali tri dni.
„Prvý deň sme boli pri Štrbskom plese, a potom sme išli hore k Vodopádu Skok,“ spomína na základné miesta ich tatranskej anabázy Matej a pokračuje: „Druhý deň sa z Hrebienka vydali k Rázcestiu pod Slavkovským štítom, ďalej k Vodopádom Studeného potoka a k Rainerovej chate a späť. Mali sme v pláne aj výstup na Slavkovský štít, ale začalo pršať,“ dodáva s tým, že na tretí bola ich cieľom Kôprová dolina, konkrétne Kmeťov vodopád.
Keďže Škótsko a tamojšiu krajinu pozná teraz lepšie ako Slovensko, aj on bol úprimne nadšený tým, čo videl v našich veľhorách. „Čistá príroda, výhľady, veľmi dobre značené chodníky, veľa možností na túry, plus počasie lepšie ako v Škótsku,“ stručne zhrnul.
Tatry ľuďom približuje aj verejná doprava
Jeho priateľ Zia bol výrečnejší. „Som fanúšikom turistky a pobytu v prírode, preto pre mňa boli Tatry mojou najobľúbenejšou časťou cesty po Slovensku,“ komentuje.
„A čo obdivujem? To, čo každý – výhľady na končiare, vodopády, horské potoky. Taká nádhera, niečo úžasné, čo som kedy v Európe videl. Napriek tomu, že trasy sú obľúbené a chodí po nich množstvo ľudí, zachovávajú si autentickú vidiecku, ale aj dobrodružnú atmosféru. Tatry majú to, čo sa v iných národných parkoch nevyskytuje, a to prístup aj bez auta. Až celkom do blízkosti trás sa možno dostať verejnou dopravou – po železnici či autobusom. To je niečo mimoriadne,“ uzavrel s tým, že Tatry bude vo svojej krajine propagovať a odporúčať ich návštevu svojim známym.
