Biela noc zaplnila ulice Košíc 11. - 13. 10. 2024. Na svoje si prišli milovníci umenia aj zlatého ležiaka.
Fajnšmekri si plnými dúškami vychutnali aj pravý nefiltrovaný Pilsner Urquell či ležiak načapovaný aj na štýl Mlieko.

Prostredníctvom multimediálnych inštalácií zároveň spoznali, ako sa pripravuje plzeň už 182 rokov.
Festival Biela noc tak prepojil chuťový a zrakový zmysel do jedinečného zážitku.
Od 19. storočia rovnaká chuť
Bol 5. október 1842, keď sa začal písať príbeh slávnej českej značky. Sládok Josef Groll uvaril v Plzni prvú várku Pilsner Urquell.
Ani po takmer dvoch storočiach sa chuť piva nezmenila. Ostala zachovaná, pretože sa už 182 rokov varí podľa toho istého nezmeneného receptu, a to aj s využitím moderných technológií. Pivo sa dodnes uskladňuje v pivniciach s teplotou štyri stupne Celzia pri vlhkosti 93 percent.
Ako to bolo v 19. storočí a ako sa robí plzeň dnes? Odpoveď dal 15. ročník projektu Biela noc. Približuje súčasné formy umenia, ktoré prebúdzajú aj dve slovenské mestá.
Audiovizuálna inštalácia Pilsner Urquell sa aj v Košiciach stretla s pozitívnymi ohlasmi. Milovníkov piva pozvala priamo do „kuchyne“ zlatého ležiaku.
„Jedinečné umelecké dielo reflektuje kvalitu a prémiovosť piva Pilsner Urquell,“ povedala Alžbeta Baňovič Kurillová, brand manažérka Pilsner Urquell.
Prostredníctvom vizualizácií na LED obrazovkách návštevníkom priblížili celý proces výroby piva od výberu kvalitných surovín až po samotné varenie, ktoré prebieha len v Plzni. Každá z piatich obrazoviek prezentovala inú časť výroby a distribúcie piva.
Jemnú horkosť a príjemnú chmeľovú arómu ocenili samotní návštevníci - s pohárom kvalitne načapovaného piva pred sebou.
Za výnimočným chuťovým zážitkom legendárneho ležiaka Pilsner Urquell je jedinečné zloženie prémiových ingrediencií. V prvom rade je to jeden z najkvalitnejších chmeľov – Žatecký poloraný červeňák. Potom slad, ktorý si pivovar vyrába sám z českého a moravského dvojradového jarného jačmeňa. K tomu unikátna plzenská voda s nízkym obsahom minerálnych solí, všetko spojené podľa receptúry, ktorá je po stáročia prísne strážená.

Najhustejšia inštalácia z Plzne
Audiovizuálna inštalácia vznikla špeciálne pre túto príležitosť. Spracúva tému prírody a vedy v zdanlivo jednoduchom námete z každodenného života - vo výrobe piva.
Pod inštaláciu sa podpísalo čerstvo založené dizajnové štúdio Void Sleepers. Skombinovalo syntetickú hudbu so simuláciami fyziky a algoritmami. Inšpiráciu čerpalo v prírodných javoch, ich vzťahu k človeku a neustálom vplyve na umenie a vedecký pokrok.
Inšpiráciou sa tiež stala výnimočnosť a vysoká kvalita surovín, ako aj celý proces výroby piva Pilsner Urquell, ktorý je chránený a nemenný. Výsledkom je unikátna chuť, ktorú si ľudia vychutnávajú na celom svete.

Mlieko alebo pivo?
Malé umelecké dielo. Tak by sa dalo označiť pivo načapované v skle s typickou penou. Takou hustou, že dokáže zaplniť krígeľ.
Tento spôsob čapovania sa volá Mlieko. „Pri tomto štýle čapovania naplníme pohár až po pivný okraj krémovou až smotanovou penou, ktorá je plná piva, na prvý pohľad pripomína pohár mlieka,“ povedal Václav Berka, emeritný vrchný sládok Pilsner Urquell.
Takéto pivo je veľmi lahodné a najlepšie sa pije priamo pri výčape, kedy je čerstvo načapované.
„Mlieko sa vďaka svojej bielej farbe dokonale hodí k téme a názvu tohto festivalu – Biela noc,“ dodala Alžbeta Baňovič Kurillová.
Kroky návštevníkov Bielej noci smerovali do zóny Pilsner Urquell do kulturparku Kasárne v Košiciach, kde bol pristavený unikátny kamión Hladinka.
Vychutnať si tu mohli aj unikátne nefiltrované pivo Pilsner Urquell načapované výlučne do skla.
Zóny ponúkali tiež zaujímavé aktivity a atrakcie, ako bola napríklad Škola čapovania, Neónový photopoint a polaroidová aktivácia, ktoré ste mohli zažiť aj na festivale Grape.

České pivo
České pivo je od roku 2008 zapísané v Registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení. Aby mohlo pivo používať označenie „české pivo“ musí byť pripravované z českých surovín a varené dekokčne aspoň na jeden rmut – Pilsner Urquell sa varí na tri rmuty.
Pri rmutovaní sa slad varí s vodou v medených kotloch na otvorenom ohni. Tento jedinečný proces sa opakuje trikrát, vďaka čomu pivo získava charakteristickú sladovú obilnú arómu a vyváženú karamelovú chuť. Časť várky sa necháva kvasiť a zrieť v dubových kadiach a sudoch, ako sa to robilo v minulosti, aby bola chuť piva stále rovnaká.
