Veria, že bývanie je ľudským právom. Rodinám, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti, dávajú strechu nad hlavou, sú pre nich odrazovým mostíkom do lepšej, neraz aj perspektívnej budúcnosti. Prostredníctvom neštátnej organizácie Dorka Bags vytvárajú pre ľudí v núdzi vhodné podmienky pre uplatnenie sa na trhu práce, aby si svoje bývanie dokázali udržať. Pri práci využívajú princíp Housing first, ktorý sa osvedčil aj za hranicami našej krajiny.
Členovia Nadácie DEDO už dlhé roky podávajú pomocnú ruku tým, ktorých už mnohí odpísali. Veľakrát sú pri zrode lepších zajtrajškov, sú akoby režisérmi príbehov so smutnými začiatkami, no dobrými koncami. Svoju ušľachtilú misiu môžu viesť aj vďaka dobrodincom, ktorým nie sú neľahké osudy ľudí ľahostajné a nezištne prispejú dvoma percentami z daní.
Napokon, situácia je čoraz alarmujúcejšia, keďže za posledné tri roky vzrástol počet ľudí, ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 63-tisíc, konkrétne na dnešných 943-tisíc. Avšak stav je ešte vážnejší, pretože počet ľudí, žijúcich pod hranicou príjmovej chudoby vzrástol o vyše 100-tisíc. Aktuálne číslo predstavuje nelichotivých 766-tisíc.
Ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti, bez strechy nad hlavou, pričom neraz ide o rodičov s malými deťmi, podávate pomocnú ruku už vyše štvrťstoročie. Môžete nám v krátkosti priblížiť históriu nadácie?
Pomáhame a so sociálnymi inováciami prichádzame už 27 rokov. Pôvodná misia zakladateľov, manželov Jozefa a Márie Ondášových, však spočívala v pomoci deťom z detských domovov. Skratka DEDO je v podstate odvodená od slov detský domov. Manželia vytvorili štipendijný program, aby mohli deti dokončiť strednú alebo vysokú školu.
Následne vznikla iniciatíva s názvom Domovské vzdelávacie centrum. Zafinancovali, a v spolupráci s ďalšími partnermi rozvinuli koncept Domov na polceste, ktorý bol v tom čase unikátny. Bol vytvorený pre mladých, ktorí odchádzali z detských domovov a nemali dostatok podpory na to, aby sa hneď dokázali začleniť do spoločnosti. Avšak stále viac sa chceli prepracovať k prevencii, aby sa deti do detských domovov nedostávali vôbec. Tak vznikli dnes už známe krízové centrá pre rodiny s deťmi, známe ako Dorka.
Spomenuli ste sociálne inovácie. Sú zaujímavé a nadáciu zviditeľnili v rámci celej krajiny. Uvediem napríklad Housing first, teda sociálne nájomné bývanie s odbornou podporou.
Prístup Housing first, teda bývanie ako prvé, má už dnes vo svete takmer štyridsať rokov. Je veľmi úspešný, založený na dôkazoch a má vysokú efektivitu. Tento projekt funguje na Slovensku pod našou taktovkou a zameraný je špeciálne na rodiny s deťmi v Košiciach a Prešove. Sme presvedčení o tom, že bývanie je ľudským právom.
Ako získavate nehnuteľnosti, ktoré následne ľuďom v núdzi prenajímate?
Hovoríme, že na ukončovanie bezdomovectva je potrebný bytový fond, funkčný príspevok na bývanie a odborné sprevádzanie u zraniteľných osôb. Bytový fond postupne tvoríme v spolupráci s partnermi, samosprávami. V Prešove sú to zatiaľ dva byty. V Košiciach ide aktuálne o 14 bytov od mesta a ostatné máme z komerčného trhu.
Je jednoduché získať byt od komerčného vlastníka?
Vôbec nie. Avšak ponúkame garanciu platenia nájmu a starostlivosti o byt. Klienti majú následne tri povinnosti, konkrétne riadne a včas platiť nájom, prijímať sociálnu službu a byť dobrým susedom, teda splynúť s komunitou.
Zohrávajú v súvislosti s nájmom nejakú úlohu aj 2 percentá z daní? Napokon, aj firemné nadácie smerujú cez grantové programy spomínané dve percentá z daní práve k tým najodkázanejším.
Áno, pretože vďaka nim, tiež eurofondom a súkromným partnerom môžeme čiastočne nahrádzať príspevok na bývanie rodinám, ktoré sú najzraniteľnejšie.
Čo musí spĺňať rodina, ktorú do tohto programu zaradíte?
Nemáme žiadne podmienky, pracujeme s najzraniteľnejšími rodinami. Jedinou je mať skúsenosť s bezdomovectvom a maloleté deti. Následne hľadáme vhodnú nehnuteľnosť a nastavujeme mieru podpory.
Koľkým rodinám ste už v rámci Housing first zabezpečili strechu nad hlavou?
V Košiciach je to 37 rodín a v Prešove zatiaľ dve.
Sú podľa vás ľudia, ktorí dlhší čas žili na ulici, schopní trvalo sa zabývať a opäť sa začleniť do bežného života, so všetkými povinnosťami, potrebnými na udržanie si určitého štandardu, vrátane zabezpečenia si stabilného príjmu?
Áno. V zásade, pokiaľ hovoríme o bezdomovectve a bytovej núdzi, musíme brať do úvahy všetky jeho formy – život bez prístrešia, bez bývania, či život v nevhodnom alebo neistom bývaní.
Mali ste prípad, keď si rodina nedokázala nájomné bývanie udržať? A naopak, môžete spomenúť aj pozitívny, pre ľudí v núdzi motivačný príklad?
Rovnako ako v zahraničí, aj u nás je prístup Housing first výrazne efektívnejší ako tradičný zásluhový systém. V našom prípade si viac ako 90 percent rodín bývanie udrží. S príkladmi sme opatrní. Komunikujeme na princípe data first a príbehy rodín, ani ich identitu nikdy nezverejňujeme. Vo všeobecnosti je naša spoločnosť presýtená princípmi zásluhovosti, ale my naozaj úprimne veríme, že každý má právo na dôstojné a bezpečné bývanie.
Ak ste pragmatik, ktorý verí len na čísla, tak v konečnom dôsledku je pre spoločnosť lacnejšie poskytovať odbornú podporu a príspevok na bývanie každému bez zásluh, podmienok a motivácií, dlhodobo prevádzkovať nocľahárne, útulky či poskytovať ľuďom len urgentnú zdravotnú starostlivosť.
V súvislosti s finančným príjmom, ktorý je potrebný na udržanie si bývania, je nepochybne originálnym a prínosným projektom Dorka Bags. V podstate ide o výrobu tašiek a módnych doplnkov z už nepotrebného materiálu, použitého na reklamné bannery. Ako ho s odstupom času hodnotíte? Splnil očakávania a je oň záujem?
Čas na hodnotenie asi ešte úplne nedozrel. Môžem však potvrdiť, že vďaka krajčírskej dielni vieme ponúknuť zamestnanie zraniteľným osobám. Hovoríme o bezpečnom stabilnom pracovnom prostredí za spravodlivú odmenu. Upcyklujeme nepotrebný banner, teda máme environmentálny rozmer a postupne kreujeme priaznivé podnikateľské prostredie, aby sme zraniteľných ľudí dokázali zamestnať na otvorenom trhu.
Navyše, Dorka Bags, n.o. sa práve minulý týždeň stala na Slovensku prvou oficiálne zalistovanou neziskovou organizáciou pre spoločnosť BILLA, čo znamená, že naše tašky je možné kúpiť aj vo vybraných kamenných predajniach tohto reťazca.
A čo projekt Chlebodarca, v rámci ktorého tiež spolupracujete so spoločnosťou BILLA? O čo v ňom ide a ako sa uchytil?
Projekt Chlebodarca nám umožňuje financovať najmä personálne kapacity odborného tímu ako sociálny pracovník, psychológ, peer pracovník, životný kouč či právnik. Tiež pracovné miesta v dielni Dorka Bags a potravinovú pomoc pre rodiny, ktoré sa ocitli v núdzi s akútnym výpadkom príjmu.
Nesmierne si túto spoluprácu vážime, pretože do organizácie prináša voľné zdroje, ale aj expertízu z prostredia biznisu. Zároveň je pre nás záväzkom našu prácu neustále zlepšovať a prinášať výsledky v podobe zabývaných rodín.
Plánujete aj ďalšie sociálne aktivity so silnými partnermi?
Žiadne z našich doterajších aktivít by nebolo možné bez partnerov a ich podpory realizovať. Chcelo by to samostatný článok, ak nie rubriku o dôležitosti spolupráce naprieč sektormi, najmä pri riešení komplexných problémov, akým bezdomovectvo je.
Vo svojej ušľachtilej misii zrejme pokračujete aj vďaka dvom percentám z daní. Vnímate ich ako výraznú pomoc? Dokázali by ste fungovať aj bez nej, respektíve aký dopad na nadáciu by malo jej prípadné okresanie?
Ako už bolo povedané v úvode, aj vďaka nim je naša organizácia schopná čiastočne nahrádzať rodinám funkčný príspevok na bývanie. Hovorila som o tzv. krízovom fonde, ktorý aktuálne tvoria dvaja partneri zo súkromného sektora. Tí ho spoločne s nami môžu tvoriť práve vďaka 2 percentám. Bez nich by sme nedosiahli spomínané výsledky. Ak hovoríme o 37 rodinách v Košiciach, hovoríme o zhruba 15 percentách z celkového počtu rodín. zažívajúcich bezdomovectvo na tomto území.
Košice sa zaradia medzi mestá, v ktorých prebehne koordinované európske sčítanie ľudí bez domova. Udeje sa tak v októbri. Očakávate vysoké čísla, prípadne nejaké prekvapivé zistenia?
Predpokladáme, že v Košiciach žije vyše 4-tisíc ľudí so skúsenosťou bezdomovectva a vďaka sčítaniu získame prehľad najmä o jednotlivcoch.
Je podľa vás otázke bezdomovectva venovaná na Slovensku dostatočná pozornosť aj zo strany štátu?
Z nášho pohľadu sa štát venuje tejto otázke stále viac. Vznikajú iniciatívy, ktoré používajú nové prístupy, zamerané na ukončovanie bezdomovectva, získavanie dát o ňom, ktoré podporuje štát aj z európskych fondov. Ale na to, aby sme situáciu výrazne zmenili a zvrátili trend jeho rastu, je potrebná systémová zmena a rozhodnutie bezdomovectvo ukončovať.
Myslíte si, že je tento nelichotivý stav, s ktorým zápasia aj iné krajiny, trvalo riešiteľný?
Áno, príklady zo zahraničia, napríklad Fínska, to potvrdzujú. Jasne ukazujú, že tento stav je riešiteľný a to prostredníctvom bývania, ako prvého kroku.
