VYSOKÉ TATRY. Od najväčšej veternej kalamity vo Vysokých Tatrách čoskoro uplynie 20 rokov. Pri tejto príležitosti vedúci odboru starostlivosti o chránené územia Správy Tatranského národného parku (TANAP) Miroslav Jurčo prezentoval dopady tatranskej bóry, ktorá zničila 12600 hektárov lesa. Potvrdil, že sa vďaka prirodzenému zmladeniu i aktívnemu manažmentu podarilo za dve desaťročia obnoviť asi 8500 hektárov lesa na celom štátom spravovanom území najväčšieho národného parku. Problémy podľa neho naďalej spôsobuje lykožrút i legislatívne obmedzovanie spracovania kalamitného územia v najvyššom stupni ochrany prírody. Dodal, že najhoršie je to v súčasnosti v oblasti Roháčov a Tatranskej Javoriny.
Ešte do konca roka 2005 sa podarilo lesníkom spracovať takmer 88 percent kalamity, práce na odstraňovaní následkov ukončili v máji 2006. Zároveň na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody museli v jednotlivých porastoch ponechať bez zásahu vo forme biomasy 420.000 kubíkov dreva. Plocha sa podľa súčasného vedenia Správy TANAP-u stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Dôsledkom toho do roku 2014 zničil lykožrút približne 4200 hektárov lesa, pričom 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti manažmentu. Jurčo dodal, že za 20 rokov pribudlo v TANAP-e ďalších viac ako dva milióny kubíkov kalamitného dreva, spracovať pritom mohli lesníci len zhruba polovicu.
V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci za 20 rokov vysadili viac ako 8,2 milióna sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje. Zároveň však do prirodzeného zmladenia dopĺňajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestrosť lesa a zamedzilo sa tak vzniku monokultúr. Jurčo podotkol, že približne rovnakú plochu, akú sa podarilo obnoviť lesníkom, obnovila aj samotná príroda, ktorá má v manažovaní lesa hlavné slovo. Dodal ale, že les môže plnohodnotne plniť spoločenské funkcie len uplatňovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode.
"Začali sme to druhovo, vekovo a výškovo diferencovať, a tým tie porasty plnia všetky celospoločenské funkcie. Zároveň tým, že stromy sú zavetvené až po zem, sú pevnejšie, sa vytvára priestor aj pre chránené živočíchy, napríklad ako je hlucháň," objasnil Jurčo. Dodal, že za dve dekády sa podarilo vypestovať drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré sú schopné do budúcna lepšie čeliť dopadom klimatických zmien, zabraňovať erózii, zadržiavať vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia.
