Chceli, aby sa Tatry fialoveli ako Alpy. Preto sem doviezli rododendrony. Zdalo sa, že drsné podmienky rastliny nevydržali.
Uhorský karpatský spolok bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku a na Slovensku. Vznikol v auguste roku 1873 v Kežmarku a, pochopiteľne, centrom jeho záujmu boli Tatry. Zakladatelia nadviazali na vtedajší trend v západnej Európe, kde sa postupne sformovali základy klubovej činnosti spolu s záujmom podporovať športové aktivity v horách.
Spolok mal aj vedecké ambície
Tak ako aj iné vtedajšie spolky si vytýčil aj vedecké poznávanie. Okrem Karpát, najmä Vysokých Tatier a s tým súvisí aj vydávanie ročeniek spolku, v ktorých sa objavovali aj vedecké články spojené s faunou a flórou veľhôr. V čase svojho fungovania, spolok zanikol po druhej svetovej vojne v roku 1945, sa nebránil ani dovozu. A to nielen zvierat, ale aj cudzokrajných rastlín.
Hoci v rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti plesnivcu, lebo bol aj výhodným obchodným artiklom, jeho členovia neodolali importu. A tak sa do Tatier dostal rododendron chlpatý (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp. Vraj preto, lebo v spolku sa nádejali, že sa Tatry budú fialovieť ako tamojšie veľhory.
Rododendron chlpatý (Rhododendron hirsutum) sa do Tatier dostal z rakúskych Álp. (zdroj: Wikipédia)Obrovská námaha nepriniesla úžitok
Členovia Uhorského karpatského spolku vynaložili preto obrovskú námahu, aby sa táto rastlina v Tatrách aklimatizovala. Vysádzali ju vo viacerých etapách. Ako uvádza Wikipédia, v rokoch 1880 – 1820 to bolo v Doline siedmich prameňov a na Muráni, v rokoch 1889 – 1890 vo Velickej doline, Veľkej Studenej doline a na Slavkovskom štíte.
„Stálo to obrovské úsilie spojené s dovozom, vysádzaním a pestovaním. Ale rododendrony sa neujali. Jednoducho, neprežili drsné podmienky Tatier aj preto, lebo tu nepatria,“ povedala nám botanička Tatranského národného parku Katarína Žltkovanová.
Botanici našli kríček, ktorý prežíva
Tento názor donedávna prevládal. No botanici našli jeden kríček rododendrona, ktorý prežíva. „Vďačí za to miestu, v ktorom sa nachádza. Je zakrpatený, rozprestiera sa na asi jednom metri štvorcovom v lavínovom žľabe, kde ho pred desiatkami rokov zasadili. Lavíny sa starajú o to, aby mu zlikvidovali všetkých konkurencov,“ dodala botanička.
https://open.spotify.com/episode/2fBtuoNKAEyfWBuLHjU3nc
„Už pre to úsilie a pre dejiny, ktoré má za sebou, je pre nás vzácny, hoci v Tatrách nie je pôvodný,“ uzavrela.
