Hoci je Medvedia štôlňa najdlhšou v celom masíve Západných Tatier, o jej pôvode neexistuje žiadna písomná zmienka.
A nielen to. Nebola zapísaná ani v zozname starých baní a štôlní. Dnes si ju môžeme pozrieť. Je jediným sprístupneným starým banským dielom v tejto časti Tatier, prehliadka je zážitkom.
Záhadný nález mŕtveho nemeckého vojaka
V príbehu štôlne je viacero zaujímavých udalostí. Jedným z nich je aj príbeh z vojny, ktorý opisujú na webovej stránke štôlne. Našli tam totiž nápis Harry spolu so skomoleninou hákového kríža, resp. netradične usporiadanými písmenami LC alebo LE.
Nevie sa, kto je ich autorom. No možno súvisí s nálezom mŕtvoly nemeckého vojaka v štôlni. Našli ho deti, keď sa zo zvedavosti vybrali preskúmať útroby bane krátko po II. svetovej vojne. Kostru vojaka dohromady držala iba uniforma, časť končatiny bola obviazaná obväzom a neďaleko ležala lekárnička.
Po totožnosti vojaka, ktorý sa zrejme ukryl pred nebezpečenstvom a svoje zranenia neprežil, pátrali vojenskí historici, no nedozvedeli sa nič bližšie. Preto lektori počas prehliadky štôlne vyzývajú návštevníkov, ktorí by mohli niečo vedieť o tejto záhade, aby doplnili jej dejiny.
Chceli tu nájsť zlato a iné kovy
Staré banské dielo v Žiarskej doline je dôkazom pokusov o ťažbu zlata a iných kovov, o ktoré sa tu naši predkovia v minulosti pokúšali. Má dĺžku asi 550 metrov, no sprístupnený úsek meria iba 400 metrov. Prehliadka trvá polhodinku a návštevník sa tu môže pri svetle horiaceho olejového kahanca zoznámiť s banskou minulosťou v tejto časti Tatier. A na vlastnej koži zažiť pocity baníkov, ktorí do štôlne vstupovali a vidieť dielo, ktoré tu človek za desiatky rokov tvrdou drinou vytvoril.
Medvede tu nechýbajú, ale viac ich je v lesoch
Štôlňu sprístupnili v roku 2012. Jej názov vznikol náhodne. Medvede ani ich kostry sa v nej nenašli, ba ani v nej medvede nezimujú, hoci aj tejto verzii ľudia veria. No v okolí sa medvede vyskytujú hojne. Preto sa tak volá. Legende pomohla aj plechová tabuľa, ktorá bola umiestnená blízko vstupu do štôlne. Nápis na nej varoval pred výskytom medveďov v tejto lokalite.
Súčasťou každej štôlne sú permoníci. Nechýbajú ani v Medvedej štôlni. (zdroj: Visit Liptov)Ako Medvediu štôlňu nájdete
Každý návštevník pred vstupom dostane čelovú lampu, inak sa nemusí nijako špeciálne obliecť či obuť. Približne 200 metrov od štôlne je platené parkovisko. Dostať sa na neho sa cez Liptovský Mikuláš odbočením na obce Vitálišovce a Smrečany smerom na Žiar.
Rovnako sa dá využiť aj autobus z Liptovského Mikuláša do Žiaru. Potom treba ešte 20 minút chôdze a ste pri vstupe do štôlne. A ako uvádza na svojej stránke Žilinský samosprávny kraj, otvorené je denne od 10. do 16. hodiny.
Atmosféra štôlne je vo svetle kahanca neopakovateľná
Do štôlne sa vstupuje priebežne počas dňa na výzvu lektora. V štôlni, ktorá má neopakovateľnú atmosféru podobnú tej, v ktorej baníci pracovali, ale dnešný návštevník nebude počuť lomoz z presúvania materiálu a vydolovanej rudy.
No expozícia ukazuje pôvodnú prácu v bani, legendy, ktoré sa s ňou spájajú a sú tu aj škriatkovia. Nie živí, ale zo sadry. Lebo stretnúť živého permoníka, kedysi znamenalo nielen pomoc, ale aj trest, ak sa nedodržali zákony bane, a tiež nešťastie.
Dnes by návštevníkov stretnúť nemalo. Prvý úsek expozície štôlne je umelo osvetlený. Čelové lampy a klasické kahance sa im zídu iba v poslednej časti bane. Je to preto, aby precítili, ako v bani bolo, keď sa tu pred desiatkami rokov naozaj ťažilo.
Je raritou, ale nie jedinou v tejto lokalite
Medvedia štôlňa je síce jediné sprístupnené podzemie Liptova, no nie je v okolí jedinou raritou. Najvyššie položenou štôlňou na Slovensku je napríklad Šachta Terézie. Nachádza sa asi 50 metrov pod vrcholom Kriváňa (2 445 metrov). Ťažilo sa v nej už od 15. storočia. Vraj zlato. A malo ho tu byť hodne.
Vlastníctvo šachty, ako uvádza publikácia Rekordy Tatier od kolektívu autorov, putovalo dejinami od Fuggerovcov a Habsburgovcov cez Smrecsányovcov k Prokopovičovcom a Kyseľovcom. Slávne rody v blízkych lokalitách nechali po sebe aj mnohé zemepisné názvy spojené s ťažbou a úpravou rudy. Napríklad Podbanské, Priehyby, Bane a pamiatkou na uhliarov sú aj názvy Uhlisko či Pálenica.
