Fotografujeme si ich, nadchýna nás ich hvízdanie a pískanie, fascinujú nás hry, ktoré predvádzajú na skalách a obdivujeme ich bleskové úniky do nory, ak zacítia nebezpečenstvo.
Svišť vrchovský tatranský. Hoci Tatry majú viacero rarít zo živočíšnej i rastlinnej ríše, svišť spolu s kamzíkom a plesnivcom sú ich najtypickejším zástupcom. Nazývajú ho aj mercúň, piskáč, hvizdoš, hôrny syseľ, mrmloň i tatranská píšťala.
Má najdlhší zimný spánok na Slovensku
Takéto názvy pre nezameniteľného hlodavca zhromaždil vo svojom článku v časopise Quark publicista Ľubor Čačko. No so svišťom sa nespája iba bohaté názvoslovie, ale aj ďalšia zaujímavosť, ba možno povedať aj rekord. Je cicavcom s najdlhším zimným spánkom na Slovensku.
Ak ste to nevedeli, dopĺňame, že spí až sedem mesiacov v roku. Je bylinožravcom, nepriazeň zimy rieši hibernáciou. Zalezie čo najhlbšie do nory, všetky životné funkcie, ako sú dych, tep a telesná teplota, sa mu znížia. Prežije iba vtedy, ak má dostatok tukových zásob, teplo zabezpečené snehovou pokrývkou a pokoj.
Prečo ich v Tatrách ubúda
Prirodzené inštinkty, systém úkrytov, života či hľadania potravy. Tým všetkým vybavila tieto tatranské hlodavce príroda.
No aj napriek tomu je svišťov v pohorí stále menej. Nielenže majú prirodzených nepriateľov, ako sú líška hrdzavá, krkavec čierny a orol skalný, ktorí lovia hlavne hravé a zvedavé svištie mláďatá, ale často ich naháňajú aj psy. Nezodpovední majitelia ich pustia iba tak prebehnúť sa, a to aj na miestach mimo turistických chodníkov.
„Znižuje sa im aj teritórium, v ktorom sa môžu pohybovať. Mení sa ich biotop. Na príčine je otepľovanie a neustále presúvanie svišťov do vyšších nadmorských výšok, ale aj rozširovanie kosodreviny, čím sa zmenšuje ich priestor na život a hľadanie potravy,“ vysvetľuje zoologička Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici Erika Feriancová.
Odhaduje, že dnes žije na území Tatier do 1 400 jedincov svišťov. Presnejšie údaje má poskytnúť pripravované komplexné sčítanie, na ktoré sa v národnom parku chystajú. Jeho výsledky budú podkladom pre nové podmienky ochrany tohto vzácneho živočícha.
Najdlhšie chránené zviera na našom území
A že je čo ochraňovať, o tom niet pochýb. Neprišli sme na to dnes. Svišť je najdlhšie chránené zviera na našom území. Zákon určil okolnosti jeho ochrany už v roku 1883. Predtým takmer vyhynul. Ľudia ho lovili práve pre jeho schopnosť naberať tukové zásoby. Boli presvedčení, že sadlo z tohto hlodavca môžu využiť ako liek.
Ublížilo mu aj spásanie holí a tiež neusmerňovaná turistika, ktorá zasahovala do jeho životného priestoru a zimného spánku. Dnes ju koriguje zimná uzávera.
Pristavme sa ešte pri dôvodoch ochrany tohto zaujímavého živočícha. Svište totiž žijú aj inde. Ale nie tatranské.
Svišť vrchovský tatranský. (zdroj: Jozef Antol)„Genetika nepustí, naše sú jedinečné, žijú len na území Tatier,“ pokračuje Erika Feriancová. Ako prvý opísal osobitosť tatranskej populácie svišťa vrchovského v roku 1961 Jozef Kratochvíl. Pri svojich tvrdeniach a porovnaniach s alpskou populáciou svišťa sa opieral o odlišnú morfológiu lebiek. Podľa neho významným rozlišovacím znakom tatranskej geografickej rasy svišťa je dlhšia nosová kosť a väčšia šírka v oblasti úst.
Jeho zistenia zostali na takmer polstoročie ojedinelé. No v roku 2010 uverejnila SITA jedinečnú správu, že svišť vrchovský tatranský je endemit, ktorý žije iba na území Tatranského národného parku. Potvrdili to genetické analýzy z dodaných vzoriek z Tatranského národného parku. Podieľali sa na nich pracovníci Technickej univerzity vo Zvolene. Čistý poddruh, jediný na svete, dostal vysvedčenie, aké sa nevystavuje každý deň.
Aj keď sa presťahovali, darí sa im
Dosť dôvodov na ešte lepšiu ochranu tohto jedinečného zástupcu tatranskej živočíšnej ríše. Viac krokov k tomu sa už urobilo. Napríklad, došlo k presťahovaniu niekoľkých jedincov aj mimo TANAP, do Nízkych Tatier. A svišťom sa tam darí. Rovnako dopadlo aj sťahovanie vzácneho hlodavca zo Západných do Belianskych Tatier.
No najzásadnejším opatrením, ktoré má zabrániť poklesu svištej populácie v Tatrách, je zimná uzávera. Už sme spomínali, že svište dlho spia. No nielen to, pária sa v apríli v priebehu niekoľkých dní po vyhrabaní.
„Ich párenie trvá len pár hodín, čo je veľmi krátky čas na splodenie potomstva,“ dôvodí Erika Feriancová.
„Sú oslabené po pravom zimnom spánku a potrebujú pokoj. Jarná uzávera im prospieva. No nie všade je taká idylka. Svišťov máme napríklad aj vo Francúzskej mulde, najvyššie položenej tatranskej zjazdovke. A tam sa bežne lyžuje až do neskorej jari. A to aj ponad svištie nory. Preto stále hľadáme kompromisy medzi tým, čo potrebuje príroda, a tým, do akej miery v nej môže človek rozvíjať svoje aktivity,“ dodala.
Pripomeňme teda, že sezónna uzávera niektorých chodníkov v Tatranskom národnom parku trvá od 1. novembra do 31. mája nasledujúceho roku. Ich zoznam je súčasťou jeho návštevného poriadku. Výnimku má lokalita Symbolického cintorína pri Popradskom plese, kam turisti môžu ísť až do 15. decembra a už od 1. mája.
