Keď do Štrby prišla správa, že získala správu nad Štrbským Plesom, v obci sa rozozvučali zvony. To bola celá oslava. Lebo to ďalšie bolo len a len o práci. Hovoríme o nej so starostom Štrby Michalom Sýkorom.
Najvyšší súd SR v roku 2007 rozhodol o tom, že Štrbské Pleso patrí Štrbe. Obec tak získala jednu z ekonomicky najsilnejších a turisticky najnavštevovanejších tatranských osád. Čo motivovalo vašu snahu získať opäť správu nad týmto územím?
Išlo nám o nápravu krivdy, ktorá vznikla po 2. svetovej vojne – po roku 1948, keď štát odňal niektorým podtatranským obciam časť katastrálnych území s cieľom vytvoriť Tatranský národný park. Obyvatelia a orgány obce Štrba s takýmto nespravodlivým aktom nesúhlasili a proti ich uskutočneniu protestovali.
Michal Sýkora, starosta Štrby (zdroj: archív obce)Spísali vtedy aj petíciu, čo možno mnohí nevedia.
Petíciu aj memorandum, ktoré zaslali príslušným orgánom do Bratislavy. Štrbské Pleso od svojho vzniku v roku 1872 patrilo Štrbe a jej obyvatelia sa aktívne podieľali na rozvoji tejto časti obce – prácou v hoteloch, povozníctvom, horským vodcovstvom či drobným podnikaním. Spolu s časťou Tatranská Štrba bolo Štrbské Pleso vždy neoddeliteľnou súčasťou obce.
Po roku 1990, keď bol prijatý zákon o reštitúciách, sme sa začali usilovať o opätovné získanie správy nad týmto územím. Tento cieľ sa nám podarilo dosiahnuť v roku 2007, no reálne sme mohli začať s výkonom správy a aktivitami až nasledujúci rok po prevzatí administratívnej správy nad vráteným územím.
Keď ste dostali na pracovný stôl konečné rozhodnutie o tom, že Štrbské Pleso sa vráti do správy Štrby, čo vo vás prevažovalo? Pocit zadosťučinenia, alebo skôr zodpovednosti?
Určite to bolo aj o zadosťučinení, pretože pozháňať po rôznych archívoch na Slovensku i v Maďarsku potrebné podklady a vierohodné dokumenty a spracovať celú argumentáciu s odborníkmi a právnikmi, čo bolo prevažne na mojich pleciach a pleciach právnika z obce – uznávaného advokáta, môjho vrstovníka doktora Dušana Macka, nebolo jednoduché.
A zabralo to veľa času a energie. Ale zodpovednosť v emóciách vtedy určite prevažovala. Vysoké Tatry a v rámci nich aj Štrbské Pleso je vzácne územie, o ktoré sa treba starať.
Ako to Štrbania oslávili?
Bol som v ten deň s právnikom v Bratislave na pojednávaní Najvyššieho súdu SR a s radosťou som telefonicky oznámil jeho definitívne rozhodnutie na obecnom úrade pre pracovníkov, poslancov a obyvateľov obce, ktorí s tým žili. V obci sa rozozvučali zvony, miestny rozhlas vyhlásil správu, že naše územie je opäť naše, a vzápätí sme sa pustili do práce.
Vedeli ste už v tom čase, čo treba robiť na Štrbskom Plese najskôr?
Vedeli. Naším cieľom bolo dobehnúť investičný dlh v oblasti rekonštrukcie a dobudovania infraštruktúry – vodovodu, kanalizácie, plynovodu, modernizácie čistiarní odpadových vôd a verejného osvetlenia. Zároveň sme sa chceli zamerať na zlepšenie služieb pre turistov.
Začali sme s nevyhnutnými krokmi, ako bolo budovanie inžinierskych sietí, informačného systému, oddychových zón, verejných toaliet a ďalších služieb. Osobitne sme sa venovali čistote celej osady, ako aj bezpečnosti a pohodliu turistov.
A športový areál?
Rozvoj športového areálu, ale aj obohatenie kultúrnej ponuky boli dôležitou súčasťou našich plánov. Chceli sme Štrbskému Plesu priniesť nové impulzy, ktoré by podnietili návštevníkov k opakovaným návratom na Štrbské Pleso.
Neskôr sa dostaneme ku konkrétnym aktivitám. Skúste najskôr formulovať, akú víziu ste si postavili v rozvoji Štrbského Plesa?
Štrbu vnímame akoby jeden celok zložený z troch častí obce. Štrbské Pleso je jeho najkrajšou a najnavštevovanejšou časťou. Návštevníci by sa tam mali dobre cítiť, veď prídu do hôr načerpať novú energiu. Čistota a poriadok je základ a na tom staviame ostatné, teda aj nevyhnutne potrebnú infraštruktúru.
Skúsme to rozmeniť na drobnejšie.
Tatranský región je vzácne prostredie, v ktorom treba neustále hľadať rovnováhu medzi záujmami návštevníkov, podnikateľov, domácich obyvateľov, samosprávy a ochrany prírody. Po roku 1989 sa so zmenou režimu zmenil aj štátny tok financií do Tatier - do športu a turizmu, nastúpili veľkí i malí podnikatelia a zistili, že ide o veľmi náročné prostredie.
Pod mostíkmi na Štrbskom Plese pribudol malý amfiteáter na kultúrne programy. (zdroj: archív obce)V nových časoch sa musela naučiť rozhodovať o svojom území aj miestna samospráva, teda obec Štrba a mesto Vysoké Tatry, ktoré majú spolu so štátom zodpovednosť voči Tatrancom, a vlastne aj celému Slovensku.
Vtedy ste povedali, že sa nechcete vrhnúť do budovania nových zariadení, ale do skvalitnenia toho, čo na Štrbskom Plese je. Dodržali ste to?
Určite áno. Ale je to nekonečný kolotoč opráv, modernizácie a doplnenia chýbajúcej infraštruktúry. Našou víziou bolo a aj je, aby sme zo Štrbského Plesa urobili pohodové, čisté a bezpečné miesto, kam návštevníci radi chodia, lebo si tu oddýchnu, zašportujú si, zabavia sa a zrelaxujú. Postupne sa to napĺňa, ale vždy je čo zlepšovať.
Ktoré športové zariadenia či infraštruktúra na Štrbskom Plese patria obci?
Pri športových zariadeniach sa o nich delíme so spoločnosťou Tatry Mountain Resorts, ktorej patrí prevádzka areálu zjazdového lyžovania. Do majetku obce patrí skokanský areál a areál bežeckého lyžovania. Ale aj o tie sme museli zabojovať, aby skončili v rukách samosprávy. Pozemky pod areálom však neboli v majetku obce.
Po dlhých rokoch sa nám len nedávno podarilo doriešiť právny vzťah k väčšej časti pozemkov. To nás bude oprávňovať tento areál postupne modernizovať, lebo doposiaľ sa to nedalo. Ale len základná údržba a prevádzka bežeckého areálu stojí rozpočet obce ročne zhruba štvrť milióna eur.
Je národným tréningovým centrom... Pomáha aj štát?
Práve preto očakávame väčšiu angažovanosť od štátu a Zväzu slovenského lyžovania. Sme pripravení na rokovania s Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR a Fondom na podporu športu o spolufinancovaní modernizácie tejto športovej infraštruktúry, ktorá má národný význam. Už tri roky pripravujeme modernizáciu celého tohto športového areálu.
Aká je vaša predstava?
Chceme ho prebudovať na celoročne využívaný areál pre viac druhov športu, teda nielen na zimný, ale aj letný variant jeho prevádzkovania. Sme v nadmorskej výške 1 346 m, čo je jediné takéto tréningové miesto na Slovensku. Ale potrebné je zabezpečiť jeho budúcu udržateľnosť. A to najmä v prípade skokanského areálu, ktorý je špecifický svojím určením, ako aj prevádzkou. Koncept je už pripravený a v krátkom čase predstavíme aj možné architektonicko-technické riešenie.
Keď sme už pri tejto téme, ako sa štát správa k regiónu Vysoké Tatry?
Podobne ako k ostatným obciam a mestám. Ak išlo o nejakú významnú udalosť, ako bola napríklad Svetová zimná univerziáda v roku 2015 za účasti pretekárov z 31 krajín, ale aj pri iných dôležitých podujatiach, mali sme podporu. Ale pravdou je aj to, že zo strany štátu nebol vytvorený systém a koncepcia podpory takého dôležitého regiónu, akým sú Vysoké Tatry.
Odomykanie Štrbského plesa pre letnou sezónou. (zdroj: archív obce)Ak sa niečo v Tatrách za ostatné desaťročia zmenilo, je to zásluhou najmä miestnej a regionálnej samosprávy.
Čo Tatry podľa vás z tohto pohľadu potrebujú?
Tatry potrebujú vyvážený a udržateľný rozvoj a dohodu subjektov, ktoré sú zo zákona zodpovedné za ich rozvoj, o čo sa neustále snažíme. Ale pravdou je, že viac sa o Tatrách hovorí, ako reálne pomáha. A zároveň si je nutné uvedomiť cezhraničný rozmer Tatier a ich spoločný rozvoj – sú slovenské, ale aj poľské ...
V ostatných rokoch sa veľa hovorí o zonácii tatranského národného parku, čo sa dotýka aj rozvoja Štrbského Plesa. Prečo je nevyhnutné doriešiť ju?
Bol by to dokument, ktorý by určil jasné pravidlá udržateľného rozvoja územia Vysokých Tatier. Už viac ako tridsať rokov je jeho rozvoj závislý od individuálne udeľovaných výnimiek orgánov ochrany prírody. Súvisí s ňou aj nedoriešená kompenzácia súkromných vlastníkov pozemkov, lebo ich práva budú zonáciou obmedzené.
Otvorenie informačného centra na Štrbskom Plese. (zdroj: archív obce)A samozrejme, so zonáciou je spojené aj to, čo v Tatrách chýba – verejná infraštruktúra, ale aj nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sú už desiatky rokov umiestnené verejnoprospešné stavby. Napríklad cesty, chodníky, parkoviská, verejné priestranstvá a podobne. Absencia jasných pravidiel rozvoja Vysokých Tatier komplikuje akúkoľvek modernizáciu, ale aj využitie financií z eurofondov.
Štrbské Pleso bolo aj jedným z kúpeľných centier. Mohla obec ovplyvniť jeho nedávnu deštrukciu?
Nie, nemohla. Išlo to mimo jej kompetencií. No Štrbské Pleso môže opäť naplniť štatút kúpeľného strediska. V ostatných rokoch badať snahy o jeho reštartovanie v privátnej rovine, čo budeme v rámci našich možností podporovať. Bolo by to dobre. Pretože tatranské strediská sa vždy v minulosti vnímali a aj dnes vnímajú v trojici možností pre návštevníkov, ktorými sú šport, rekreácia a kúpeľníctvo.
Čo vnímate ako najväčší problém Tatier a ich osád, medzi ktoré patrí aj Štrbské Pleso?
Jednoznačne dopravu. Doprava nebola v minulosti nastavená na taký počet turistov, aký Tatry navštevuje dnes. Intenzite osobnej automobilovej dopravy nepostačuje kapacita cestnej siete a parkovísk. Preto je nevyhnutné mať koncepčné a udržateľné riešenie a ním je Plán udržateľnej mobility Vysokých Tatier.
Spoločne sme ho pripravovali ako iniciatívnu miest a obcí nášho regiónu na čele s Prešovským samosprávnym krajom takmer dva roky a ako strategický dokument bol v júni 2024 schválený Prešovským samosprávnym krajom.
Prečo je tento dokument taký dôležitý?
Je to dokument, ktorý nielen jasne definuje niekoľko desiatok navzájom prepojených opatrení, ale je to aj nástroj, ktorý vznikol konsenzom všetkých dôležitých subjektov tak na miestnej, ako aj regionálnej a štátnej úrovni a ktorý nás má spájať pri riešení dopravy v Tatrách. Zároveň je to kľúčový podklad, na základe ktorého môžeme čerpať financie z fondov EÚ pre oblasť dopravy, a to sa aj v súčasnosti deje. A pracujeme na tom, aby sa tento dokument nevyhnutne dopracoval aj na poľskú časť Tatier.
Skúste stručne naznačiť, ako je v ňom riešená budúca doprava?
Je riešená komplexne s opatreniami v oblasti parkovania i odľahčenia územia od individuálnej dopravy. S tým priamo súvisí akútna potreba posilnenia verejnej dopravy, najmä Tatranskej elektrickej železnice. Vybudovanie niekoľkých jednoduchých výhybní na súčasnej trati by umožnilo nasadiť viac vlakových súprav.
A máme ambície viesť rokovania aj o jej rozšírení, nielen o modernizácii súčasnej trate a zvýšení jej prepravnej kapacity. Regionálna samospráva je pripravená pomôcť nízkoemisnou taktovou autobusovou dopravou, ktorá zatiaľ funguje v hodinovom intervale.
V ostatných rokoch ale došlo k významným investíciám v tejto oblasti. Je to tak?
Áno. Pred dvoma rokmi Prešovský samosprávny kraj komplexne zrekonštruoval Cestu slobody popod celé Tatry v dĺžke 43 kilometrov za 45 miliónov eur, čím sa zvýšila kvalita a plynulosť premávky od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu, čo zlepšilo aj dopravnú prístupnosť Štrbského Plesa. V príprave sú aj ďalšie cestné projekty pod Tatrami.
Údržba Štrbského Plesa. (zdroj: archív obce)A čo sa týka železnice, pred tromi rokmi štát, lebo Tatranská elektrická železnica patrí štátu, realizoval rozsiahlu rekonštrukciu ozubnicovej železnice z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso a zakúpil 5 nových vlakových súprav. To je prvý krok, treba pokračovať ďalej, o čom už diskutujeme s Ministerstvom dopravy SR.
O čom napríklad?
Mohlo by dôjsť k rozšíreniu Tatranskej elektrickej železnice smerom do Tatranskej Kotliny, resp. až do Ždiaru a Belianskych Tatier. Výzvou je aj nedoriešená cezhraničná verejná doprava smerom do Poľska. Máme na mysli Zakopané a Nový Targ.
Chceme spolu s Prešovským samosprávnym krajom a ministerstvom dopravy reálne posúdiť tieto možnosti vypracovaním štúdie realizovateľnosti. Ak by sa zrealizovala aspoň časť týchto projektov, výrazne by to mohlo pomôcť redukcii osobnej automobilovej dopravy a presunu návštevníkov Vysokých Tatier do verejnej dopravy.
Je už čas zamýšľať sa nad únosnosťou tatranského územia?
Myslím si, že áno. Lebo počas roka sú dni, keď je nevyhnutné prístup do Tatier primerane a citlivo regulovať. Naposledy tak musela urobiť štátna polícia počas vianočných sviatkov a nepúšťať v určité hodiny ďalšie autá na Štrbské Pleso, pretože bolo preplnené veľkým počtom vozidiel. Bolo potrebné zabrániť obmedzeniu priechodnosti komunikácií, pretože hrozilo, že sa do neho nedostanú, ak by bolo treba, ani záchranárske vozidlá.
Pomohlo by parkovanie v podhorí. Už viac rokov sa hovorí o veľkokapacitnom parkovacom dome v Tatranskej Štrbe. Ako blízko k realizácii je tento projekt?
Finále tohto projektu neviem odhadnúť. No urobili sme prvý krok, dohodli sme sa na dlhodobom prenájme pozemku pri železničnej stanici so Železnicami Slovenskej republiky. Ostatné závisí od toho, ako rýchlo sa získajú na to potrebné financie.
Malo by ísť o združenú investíciu, na ktorej sa bude podieľať aj Prešovský samosprávny kraj. Parkovací dom by mal mať kapacitu do 500 miest a bude prepojený priamo so železničnou stanicou. No ešte predtým sa v zmysle plánu udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry budeme musieť venovať zmenám parkovania aj na samotnom Štrbskom Plese.
Vráťme sa ešte na začiatok. V referende občania Štrby rozhodli, že prvých päť rokov po získaní správy nad Štrbským Plesom sa všetky financie, ktoré prinesú zisk do obecnej kasy, budú vracať opäť do rozvoja Štrbského Plesa. Splnili ste to?
Nielen počas prvých piatich rokov, ale až dodnes to robíme rovnako. Do prevádzky a rozvoja Štrbského Plesa dávame z obecného rozpočtu výrazne viac, ako získavame zo samotnej osady späť. Mnohým sa to možno zdá neuveriteľné, ale je to tak.
Dlhoročný investičný dlh, ktorý sa na Štrbskom Plese nahromadil, si vyžaduje značné finančné prostriedky, najmä na obnovu a modernizáciu infraštruktúry a zlepšenie služieb pre návštevníkov, ale aj prevádzku športového areálu. A keďže obec nemá dosah nad všetkými verejnými službami na Štrbskom Plese, čo je daň za dedičstvo minulých období, tak sa doposiaľ nepodarilo nastaviť ekonomiku fungovania Štrbského Plesa tak, aby si dokázalo na seba samo zarobiť.
Výsledok rezbárskych dní na Štrbskom Plese. (zdroj: archív obce)A určite by sa to nezvládlo nebyť podpory obce, Prešovského samosprávneho kraja a štátu cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Región Vysoké Tatry.
Takže aj do športu smerovali v minulých rokoch najväčšie objemy investícií?
Áno. Postupne sme investovali do bežeckého športového areálu a jeho modernizácie, do jeho umelého zasnežovania a úprav areálu, odkúpili sme objekt šatní pre šport a rekonštruovali sme ich. Zmodernizovali sme jeden zo skokanských mostíkov, na ktorom sa po menšej údržbe dá skákať aj dnes.
Znamená to, že dnes už dokážete na tomto mieste organizovať preteky?
Nielen domáce národné lyžiarske preteky, ale aj medzinárodné podujatia. Začali sme aj s výstavbou verejných toaliet, najskôr pod skokanskými mostíkmi, vlani sme sprístupnili toalety pri Štrbskom plese a plánujeme podobné, moderné, napojené na kanalizačnú sieť a kontrolované kamerami postaviť aj na druhej strane jazera. Je toho stále viac, lebo z nižších stredísk sneh mizne a k nám sa sústreďuje čoraz viac požiadaviek na rôzne súťaže.
Stojí nás to peniaze i energiu a už sa musíme vážne zamýšľať aj nad tým, aby sme našli čo najlepší kompromis medzi súťažami a záujmami lyžiarskej verejnosti.
Spomínali ste aj rekonštrukciu sietí.
Sčasti máme za sebou rekonštrukciu kanalizačných rozvodov a pokračujeme v nej, pred tromi rokmi až doposiaľ sa realizovala rekonštrukcia plynovodu. Zmodernizovali sme miestne komunikácie, niektoré chodníky pre peších, vybudovali verejné osvetlenie pri chodníku okolo celého jazera a tento rok je už pripravená komplexná modernizácia prístupovej cesty na Štrbské Pleso.
Minulý rok sme začali s komplexnou rekonštrukciou verejného osvetlenia v celej osade, ktorú dokončíme tento rok a pripravuje sa modernizácia čistiarne odpadových vôd, teda výmena zastaranej technológie. Len jedna úpravňa vody nad hotelom FIS, ktorú nedávno modernizovala Podtatranská vodárenská spoločnosť, stála takmer milión eur.
Ak sa obzriete dozadu na takmer dvadsať rokov koexistencie Štrby a Štrbského Plesa, z čoho máte najväčšiu radosť?
Že to tam žije, že sa návštevníci vracajú. Štrbské Pleso je taká povinná zastávka pre väčšinu ľudí, ktorí do Tatier prídu. Minimálne na deň k nám zájdu. Snažíme sa, aby sme im pobyt spríjemnili, aby si ho v dobrom zapamätali. Už desať rokov organizujeme Rezbárske sympózium, aj vďaka nemu máme v osade sochy, štýlové lavičky, prístrešky, informačné tabule a podobne. Ľudia sa pri nich fotia, oddychujú.
Výstup na Štrbský štít. (zdroj: archív obce)Obnovili sme tradičné historické podujatie - Benátska noc na jazere - a chceme jej program neustále vylepšovať. Organizujeme remeselnícke trhy, deti a rodičia sa radi odfotografujú s medveďom Štrbkom pri jazere, v lete je možnosť člnkovania, drevené plávajúce mólo bolo nahradené oceľovým, a je toho ešte oveľa viac. Organizujeme množstvo kultúrnych a športových podujatí. No najdôležitejšia je čistota, poriadok a bezpečnosť, o ktorú sa staráme, ale najmä vytvorenie atmosféry pohody a oddychu.
A na druhej strane, čo sa celkom nepodarilo?
Mohol by som toho vymenovať viac. Nielen toho, čo sa nepodarilo, ale aj toho, čo sme veľmi chceli a chceme, ale brzdia nás chýbajúce financie a súhlasné stanoviská niektorých orgánov, ako aj zdedené rozmanité vlastnícke a užívacie vzťahy na Štrbskom Plese.
Ak dobre chápeme, Veža snov od nich dostala zelenú?
Áno, dali k nej kladné stanovisko a určili jej výšku a ďalšie parametre a stavebný úrad, ak nechcel porušiť zákon, bol povinný vydať stavebné povolenie, keďže všetky relevantné stanoviská boli kladné. Investor sa v procese prípravy a výstavby veže nezodpovedal obci, ale stavebnému úradu a príslušným štátnym orgánom.
Tatranci i návštevníci Tatier kritizujú podujatia s hlučnou hudbou, ktoré sa občas zorganizujú. Ste zástancom takejto zábavy?
Určite nie. Takýmto spôsobom sa o návštevníkov Štrbského Plesa určite nebudeme usilovať. V minulosti v amfiteátri pod skokanskými mostíkmi vystúpila populárna Lúčnica a odohral sa tam aj muzikál Kubo. No podľa môjho názoru folklór neodmysliteľne patrí do Tatier. Je to niečo, čím sa odlišujme od iných národov, je to prezentácia našej kultúry, a kde inde ju máme ukázať, ak nie pred návštevníkmi aj z cudziny a v prostredí, kde sa ľudová kultúra formovala.
Pri organizovaní kultúrnych podujatí neuprednostňujeme iba záujem ľudí, ale najmä ich súlad s prírodou a jej ochranou. A tieto naše pravidelné podujatia nespôsobujú sťažností, naopak, spájajú sa s nimi niekedy podujatia organizované inými subjektami.
Tu sa už dostávame k otázke, ako vybalansovať rastúcu návštevnosť aj Štrbského Plesa s nevyhnutnosťou zachovať prírodné prostredie minimálne v takom stave, ako ho máme dnes.
To je veľmi náročné. Aktuálne s tým bojujú mnohé svetové destinácie cestovného ruchu. Je nutné nastaviť limity únosnosti územia tak pre jednodňových, ako aj pre tých, ktorí sa chcú v Tatrách zdržiavať viac dní. Mám na mysli správne nastavenie kapacity ubytovacích zariadení.
Tatranská Štrba. (zdroj: archív obce)V niektorých dňoch sa Tatry zapĺňajú tak, že po časti turisticky významných chodníkoch sa už ani nedá chodiť, alebo sa k niektorým tatranským štítom nedá dostať. Našťastie, takto je tomu iba v určité dni roka.
Ako je možné toto riešiť podľa vás?
Správnym manažmentom územia Tatranského národného parku. Prichádza čas, keď sa naozaj musíme odborne začať baviť o usmerňovaní návštevníkov nielen v tatranských osadách, ale aj na turistických chodníkoch. A aj o prípadnej regulácii počtu návštevníkov tam, kde je to nevyhnutné k tomu, aby sme dosiahli bezpečnosť návštevníkov, ale zároveň pre nich aj dobrý pocit a zážitok z návštevy Tatier. A to sa dá usmerňovať už spomínanou integrovanou dopravou, ale aj inými prijateľnými nástrojmi.
Poďme si vymenovať aspoň niektoré?
Máme napríklad pekný projekt na rekonštrukciu najstaršej verejnej budovy na Štrbskom Plese, ktorú chceme zachovať a kde chceme zriadiť múzeum mapujúce jeho históriu. V informačnom stredisku by návštevníci našli nielen aktuálne informácie, ale aj historické suveníry zo športových podujatí, najmä z Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní v roku 1970.
Perspektívne musíme nájsť riešenie dopravy medzi železničnou stanicou a športovým areálom, aby športovci nemuseli prenášať lyže a výbavu na pleciach alebo v skibusoch. Pripravuje sa aj výstavba golfového areálu v podhorí, ktorý prispeje k využitiu územia najmä v mimosezónnom období.
Zmenila sa za roky správy Štrby vlastnícka štruktúra nehnuteľností na Štrbskom Plese?
Zásadná zmena nastala po roku 1990 a tá spôsobila rozdrobenosť vlastníckych vzťahov, a tým rôznorodosť záujmov. A toto zladiť je veľmi náročné, ak chcete prihliadať aj na názory vlastníkov týchto objektov. Aj táto skutočnosť niekedy brzdí udržateľný rozvoj tohto územia.
Michal Martikán na otvorení kondičnej kyslíkov dráhy pri Štrbskom plese. (zdroj: archív obce)Mnohí, ktorí kúpili, alebo reštituovali objekty – hotely, vily a podobne, zistili, že podnikať v prostredí národného parku nie je jednoduché. Snažíme sa, aby schátrané objekty opravili a ak sa dá, pomáhame im v tom. A mnohé hotely a iné ubytovacie zariadenia vlastníci opravili, modernizovali a dnes veľmi dobre fungujú.
Limitujete stavebné investície na Štrbskom Plese?
Snažíme sa o to v rámci kompetencií, ktoré má samospráva obce. No nie sú výlučné, a rozhodne by sme potrebovali silnejšie kompetencie, ako regulovať rozvoj územia, ktoré spravujeme. V súvislosti so Štrbským Plesom nesúhlasíme s investíciami, ktoré by narušili súlad s prírodným prostredím a rovnako nedáme súhlas na činnosť odporujúcu pravidlám ochrany prírody.
Ale menia sa vlastníci bytov. Starousadlíci, trvalý pobyt na Štrbskom Plese má asi stovka Štrbanov, prirodzene odchádzajú, byty sa postupne predávajú a menia na komerčné a niekedy je ťažko zosúladiť záujem ľudí, ktorí ráno vstávajú do práce s ľuďmi, ktorí sa prišli do Tatier zabaviť.
Koľko ľudí obec zamestnáva, aby zabezpečila servis aj pre Štrbské Pleso?
V súčasnosti ich je približne tridsať. Majú na starosti verejnoprospešné práce – v zime zabezpečujú čistenie komunikácií od snehu, v lete údržbu verejnej zelene a počas celého roka poriadok a čistotu na verejne dostupných miestach.
Ďalej sú tu policajti, ktorí dohliadajú na dopravu a verejný poriadok. Niektorí sa starajú o parkoviská, iní sa venujú údržbe bežeckých tratí a skokanského areálu. Ďalší pracujú v službách, ako napríklad v turistickom informačnom centre, ktoré sme nedávno presťahovali do nových priestorov v budove železničnej stanice.
Čo najbližšia budúcnosť Štrbského Plesa?
Tú sme už vyššie spomenuli. Stále platí, že zo Štrbského Plesa budeme vytvárať pohodové miesto, na ktoré sa návštevníci budú radi vracať. A v tom potrebujeme vzájomnú podporu týchto zámerov nielen na miestnej a regionálnej úrovni, ale najmä národnej úrovni. A hľadať spôsoby, ako sa tieto zámery naplniť dajú, a nie ako sa to nedá.
