Tichú dolinu vnímame najčastejšie s prívlastkom: bezzásahová. Ale táto najvýchodnejšia časť Západných Tatier má v sebe viac výnimočných unikátov.
Tichá dolina je najväčšou tatranskou prírodnou rezerváciou, ktorá sa rozprestiera na ploche takmer 60 km2. A je zároveň najdlhšou v našich veľhorách. A naozaj je hodná ochrany.
Ústi do nej 24 dolín a žľabov
Našli sa tu stopy dinosaurov, ktoré tu žili asi pred 200 miliónmi rokov, je plná kaňonov, jazierok, jaskýň, rôznych skalných útvarov a priepastí a žije tu prirodzeným spôsobom života množstvo zveri. A ešte niečo. Ústi do nej do 24 dolín a žľabov.
Niektoré sú prístupné ľuďom, iné nie. A práve tie najmenej prístupné časti Tichej doliny schovávajú ďalšie tajomstvo. Limbové lesy.
Borovice limbové – najstaršie stromy
Borovice limbové patria medzi najstaršie stromy na Slovensku. Dobre znášajú drsné vysokohorské podmienky a aj krátke vegetačné obdobie. Vyskytujú sa iba v Tatrách a takmer iba v oblasti Tichej a Kôprovej doliny. Rastú na hornej hranici lesa ako alpsko-karpatský endemit. Ich hlboký koreň umožňuje udržať sa aj v skalných štrbinách.
Známy ekologický aktivita Erik Baláž dopĺňa zaujímavosť týkajúcu sa límb. Pre ťažké semeno sa limba nemôže rozširovať pomocou vetra, pomáhajú jej ale vtáky. A to je tiež výnimočnosť tejto časti Tatier. Orešnica perlavá limbové šišky ukladá do skalných puklín, časť z nich skonzumuje, časť zahrabe. A z nich sa časom rozvinie vzácny strom, ktorý potom zabraňuje erózii pôdy.
Borovica limbová v Mengusovskej doline. (zdroj: Ilustračné foto: TASR)A ešte niečo. Veľké semená ľudia v minulosti zbierali a priamo konzumovali. Okrem toho z nich vyrábali limbový olej, ktorý spolu s kosodrevinovým olejom predávali vo svete olejkári. Pri zbere šišiek nehľadeli na nebezpečenstvo. Limbový olej považovali za významný liek.
Najstaršie stromy môžu mať aj dvetisíc rokov
Vedeli ste, že limba svoj rast ukončuje až niekedy vtedy, keď má 400 rokov? A to je iba približne polovica jej života. V roku 1986 našli v Kôprovej doline limbu, ktorej vek bol odhadnutý na 700 rokov. A sú jedince, ktoré majú tisíc rokov. Obrazne, mohli „pamätať“ i Veľkú Moravu, hradných pánov i uzákonenie slovenčiny.
Limbový les je unikát. Podľa Erika Baláža môžu byť v Kôprovej doline aj limby, ktoré majú dvetisíc rokov. Preto, ale aj pre svoj význam v prírode, sú chránenou drevinou.
Je škoda, že Slováci o tejto výnimočnosti veľa nevedia. Inak by sa zdržali komentárov na adresu bezzásahovosti Tichej a Kôprovej doliny, kde tento strom takmer výlučne rastie. Celková rozloha prírodných limbových lesov v národnom parku nepresahuje 200 hektárov. Sú zrejme najstaršími voľne rastúcimi rastlinami v Európe. Je to prírodný raj, ktorý sa riadi zákonmi prírody nie človeka. A to je dobre.
