Filmári na Liptove a v Tatrách nakrúcali výpravný historický veľkofilm o Ľudovítovi Štúrovi a slovenčine.
Slovenské dejiny sa opäť dostávajú na filmové plátno. Hlavným protagonistom je osobnosť, ktorej činy, postoje i odkaz treba neustále pripomínať. Ľudovít Štúr vystúpil v sprievode ďalších národovcov v roku 1841 na Kriváň, no už predtým sa v ich prostredí objavila myšlienka národných výstupov na tento ikonický kopec. Filmári, ktorí sa presťahovali aj na sever Slovenska, chcú, okrem iného, zachytiť aj túto udalosť.
Prvé klapky padli na jeseň 2024
Prvé klapky historického filmu padli na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v hlavnom meste a okolí. Podľa informácií TatryPortal to bolo v Primaciálnom paláci, v Pezinku, Šali, neskôr nakrúcanie pokračovali v Kaštieli a Múzeu vo Svätom Antone, vo Zvolenskom zámku a v jeho okolí. Na Liptove a v Tatrách chce štáb nakrútiť ďalšie momenty zo života národného buditeľa a kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Okrem profesionálnych hercov dostali vo filme príležitosť aj stovky komparzistov, pomocou ktorých nakrútili najvýpravnejšiu scénu filmu – povstanie. Účinkuje v nej bude zhruba 500 komparzistov. A práve oni pochádzajú zo severu Slovenska.
Ako hovorí režisérka a scenáristka filmu Marianna Čengel Solčanská, na Liptove hľadali predovšetkým mužov, z 500-členného komparzu filmári vyrobia až päťtisíc povstalcov. Scény nakrúcali v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
Namiesto Kriváňa Lomnický štít
Pri scéne výstupu na Kriváň nahradil tento vrch Lomnický štít, pretože sa štábu, vzhľadom na náročnú filmársku techniku, viac hodil. Ako pre TatryPortal povedal producent filmu Lukáš Pelč, je to miesto dostupné lanovkou, je tam zázemie, čo uľahčilo rozhodovanie.
Filmári nakrúcali na viacerých miestach Slovenska, ale aj v Tatrách. (zdroj: archív Forum Film)Z dejepisu vieme, že Štúr svoj život podriadil láske k vlasti a obetoval jej aj lásku k žene. Film vznikal voľnou adaptáciou knihy Milenec Adely Ostrolúckej. Štúrova osudová láska, pôvabná a múdra žena, zomrela veľmi mladá na týfus.
Hlavnú úlohu vo filme stvárňuje Lukáš Pelč a postavu Adely Ostrolúckej Ivana Kološová. Zahrajú si v ňom aj František Kovár, Marko Igonda, Csongor Kassai, Richard Autner, Jana Kvantíková, Zuzana Smatanová, ba aj skladateľka Ľubica Čekovská.
Na 170. výročie Štúrovej smrti
Tvorcovia sa príprave filmu venovali od roku 2020, v kinách by mal byť uvedený 12. januára 2026 na 170. výročie smrti Ľudovíta Štúra. Neskôr ho zaradia aj do programu STVR.
Mariana Čengel Solčanská o filme píše aj vo svojom texte na sme.sk. Spomína, že v čase, keď Štúr žil, musela byť túra na Kriváň, významným rozhodnutím i výkonom. Neboli predpovede počasia, vhodná obuv či odev, proviant si turisti niesli v kožených kapsách. O upravených chodníkoch mohli vtedajší dobyvatelia iba snívať.
Napriek tomu sa na to dali. A majú obdiv aj dnešných horalov. Režisérka opisuje stretnutie s horským vodcom Petrom Tomkom, tatranskou legendou, ktorý jej ukáže Filmársky žľab, kde pred viac ako polstoročím Martin Hollý nakrúcal Medenú vežu. „Pýtam sa kľúčovej osobnosti tatranského horského vodcovstva, ako sa vyrovnáme. A on mávne rukou. Robím to pre Štúra, odvetí.“
Mariana Čengel Solčanská vzápätí zaregistruje, ako si niekoľko Čechov zo štábu gúgli históriu kodifikácie spisovnej slovenčiny. „Už chápu, že nakrúcame film o jazyku. V dejinách ľudstva sa o jazyk opakovane viedli krvavé bitky, pre jazyk a národnú identitu sa umieralo a bude sa umierať. U našich susedov sa umiera práve teraz,“ vyznáva sa vo svojom blogu.
Bol predstaviteľom doby, ktorá hľadala symboly
Štúrov výstup na Kriváň vníma ako jeho osobnú kalváriu, proces očistenia, obnovenia viery. „Bol predstaviteľom doby, ktorá hľadala symboly, aké by pomohli národu získať vedomia o seba samom. Vystúpil na Kriváň nie ako turista, ale ako prorok, premenil žulový masív na posvätné miesto,“ dodáva režisérka.
Mariana Čengel Solčanská režírovala v minulých rokoch aj také úspešné filmy, ako sú: Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010), Láska na vlásku (2014), Únos (2017), Sviňa (2020), Zakliata jaskyňa (2022), Tri zlaté dukáty (2023), či Slúžka (2023).
