Tatrancom a návštevníkom našich veľhôr nie je meno Otakara Štáfla neznáme. S Tatrami ho spojilo nielen výtvarné umenie, ale najmä symbolický cintorín.
Keď Otakar Štáfl pred začiatkom prvej svetovej vojny začínal objavovať Slovensko, už bol známym maliarom a ilustrátorom. V Prahe mal vlastný grafický ateliér, venoval sa predovšetkým krajinárstvu, svoje diela uverejňoval v umeleckých časopisoch, bol známy tvorbou plagátov a upozornil na seba aj svojím záujmom o kinematografiu.
Očarila ho Detva a ľudia, ktorí žili tradične
Na cestách po Slovensku ho lákala predovšetkým národná kultúra, rázovité kraje a oslovil ho predovšetkým detviansky folklór a ľudia žijúci tradičným spôsobom. V Čechách mu vyšla aj knižka o Detve s obrázkami, innformuje o tom aj česká Wikipedia.
Vtedy, v roku 1912, údajne navštívil po prvý raz aj Vysoké Tatry. Po vojne, v roku 1920, sa do nich vrátil. Dobové pramene konštatujú, že sa ubytoval v hoteli Kriváň na Štrbskom Plese, neskôr sa presťahoval do hotela Hviezdoslav, kde mal aj ateliér.
Začal maľovať obrazy s horskými motívmi. Tatry zachytil na viacerých akvareloch a monumentálnych olejových maľbách. V roku 1928, rok po tom, čo sa druhý raz oženil, mu vyšiel tlačou cyklus 120 akvarelov z Vysokých Tatier. Dva obrazy s motívmi Tatier boli vydané na poštových známkach a výstavy s tatranskou tematikou usporiadal v roku 1924 a 1930 v Prahe a v roku 1928 v Hradci Králové.
S manželkou Vlastou na tatranskej túre. (zdroj: FB)Inicioval nakrúcanie prvého filmu o Tatrách
Jeho vášeň pre film vyústila aj do vzniku prvého filmu o Tatrách, čo inicioval. Film s názvom Aeroplánom nad Tatrami spolu s filmami Extáza, Rieka a Zem spieva získali na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1934 Pohár mesta Benátky za najlepšiu réžiu pre kolekciu týchto filmov. Neskôr bol aj pri vzniku filmov Výstup na Rysy a Vysoké Tatry.
No najväčšiu stopu v Tatrách nechal na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese. Počas pobytu v našich veľhorách bol od roku 1929 spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese a už v roku 1932 začali spolu s tajomníkom Klubu československých turistov Alojzom Lutonským uvažovať o výstavbe symbolického cintorína. Podarilo sa ho otvoriť v roku 1940.
Jeho ateliér zbombardovali
To už bol Otakar Štáfl aj s manželkou Vlastou, známou autorkou rozprávok a dievčenských románov, v Prahe. Do Čiech odcestovali v roku 1938 a na Slovensko sa už nevrátili. Ateliér maliara na Vinohradoch zasiahla začiatkom roku 1945 bomba. Zahynuli v troskách domu. On mal šesťdesiat rokov, ona tridsaťsedem.
V Tatrách sa Vlasta Štáflová venovala aj horolezectvu a podarili sa jej aj nejaké prvovýstupy. Napríklad v roku 1937 na Voliu vežu spolu s K. Čabelkom a J. Šabatom pravou časťou juhozápadnej steny. Táto cesta je dodnes známa ako Štáflovka. Ihlu v Patrii, ako uvádza Andrej Zajac z Pomehore, niektorí dodnes volajú Veža Vlasty, hoci nešlo o prvovýstup. Vyšla na ňu s Alexandrom Škarvanom v roku 1929.
Veľkú umelecko-historická knižnicu manželov, z ktorej po bombardovaní ostalo iba torzo, uložili do múzea v Havlíčkovom Brode (kedysi Nemeckom Brode), rodnom meste Otaka Štáfla.
Otakar Štáfl v Tatrách rád tvoril. (zdroj: FB)Maliar s manželkou majú na cintoríne svoju tabuľku
Vráťme sa ale na Symbolický cintorín pod Ostrvou. Leží v nadmorskej výške 1 525 metrov a maliar spolu s manželkou majú tiež na ňom svoju tabuľku. Umiestnili ju tam dva roky po ich smrti.
Formovanie cintorína ale bolo veľmi zložité. Najskôr ho Otakar Štáfl navrhoval založiť na Štrbskom Plese v blízkosti vily Marína, no pre odpor verejnosti, ako uvádza Wikipédia, sa návrh neujal. Myšlienka ale už neostala spať a pomohol jej aj spomínaný Alojz Lutonský. Tabuľky s menami obetí Tatier boli v tom čase roztrúsené po celom horstve. Medzi rokmi 1919 až 1938 vo Vysokých Tatrách zahynulo 95 ľudí, myšlienka uctiť si ich na jednom mieste sa časom ukázala ako prijateľná.
Peňazí nebolo, Štáflovci opäť pomohli
Voľba padla na limbový háj pod Ostrvou. Stavať sa začalo v roku 1936. Dnes je to magické miesto. Jeho centrom je malá kaplnka, ku ktorej vedú kamenné schody. Cintorín a kaplnku projektoval Róbert Vosyka z Popradu. Kaplnku postavili murársky majster Michal Orolin, jeho pomocníci Ján Orolin, Ján Svitaň spolu s tesárom Jozefom Keďuchom.
Jeho výstavbu financoval Klub československých turistov, neskôr finančne vypomohli Václav Fiška, nájomca Chaty pri Popradskom plese a aj sám Otakar Štáfl.
Už v čase svojho vzniku bol cintorín svetovým unikátom. Maľované drevené kríže ručne vyrezal Jozef Fekiač Surovec – Šumný z Detvy. Bolo ich päťdesiat a osobne ich osádzal Otakar Štáfl. Prvé tabuľky, ktoré tu osadili, venovali mladému maďarskému horolezcovi Jenö Wachterovi a poľským horolezcom Wiesławovi Stanislawskému a Witoldovi Wojnarovi.
Manželia Štáflovci majú na symbolickom cintoríne svoju tabuľku. (zdroj: Pomehore.sk)Na tabuľkách je takmer 600 obetí hôr
Dnes sa na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese nachádza 407 tabuliek s menami takmer 600 obetí hôr. Umiestňovanie tabuliek má presné pravidlá a schvaľuje ich Kuratórium Symbolického cintorína.
O legendárne detvianske kríže, ktoré svojho času pri návšteve Detvy Štáfla očarili, a aj kaplnku so zvonom na mottom: Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu! sa stará Správa Tatranského národného parku. Zvon odliali v známej zvonolejárskej dielni Dytrychovcov v Brodku na Morave, cintorínu ho darovala Eugénia Vyskočilová. Drevený oltár v kaplnke vyrezal Karol Danko z Tatranskej Štrby.
Aj Otakar Štáfl plánoval pre kaplnku maľovať obraz s témou znášania raneného horolezca, no ten tu nikdy nebol zavesený. Je v nej ale drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z Podolínca, ktorý sa témou obrazu inšpiroval a jedným zo záchranárov na ňom je Otakar Štáfl.
https://open.spotify.com/show/1ilaHji6ELvAa4MuHy5Wyc
Cintorín otvorili v auguste 1940 a do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR ho zapísali v roku 1963. Od smrti Otakara Štáfla uplynulo tohto roku vo februári osemdesiat rokov.
