Popri Ceste slobody sa po zemných prácach objavili žlté porasty barborky obyčajnej. Je to trváca burina, ktorej semená môžu prežiť aj niekoľko rokov. Rýchlo sa šíri, Vysoké Tatry majú nový problém.
Nie je žiadnym tajomstvom, že invázne rastliny predstavujú pre každé územie, národný park obzvlášť, veľký problém. Zdá sa, že s takýmto si budú musieť poradiť aj Národnom parku Vysoké Tatry. Ako oznámila Správa TANAP-u, po zemných prácach v blízkosti Cesty slobody sa objavili žlté porasty barborky obyčajnej (Barbarea vulgaris).
Semená barborky môžu prežiť roky
„Ide o trvácu burinu, ktorá dorastá do výšky 30 až 70 centimetrov. Práve v tomto období ju prezradia žiarivé žlté kvety. Jej semená dokážu po dozretí klíčiť počas celého vegetačného obdobia a v pôde môžu prežiť aj niekoľko rokov,“ uvádza.
Pre pôvodné druhové zloženie národného parku predstavuje každý nový druh rastlín veľké nebezpečenstvo. Ak sú totiž dostatočne silné, čo sa týka aj spomínanej barborky obyčajnej, dokážu z územia vytlačiť tie pôvodné.
Barborka obyčajná je pre Tatry nebezpečnou invazívnou rastlinou. (zdroj: Ilustračné foto: TANAP)„Okrem zástupcov inváznych nepôvodných druhov, ktorých reguláciu upravuje aj legislatíva, sme stále častejšie svedkami objavovania sa nových druhov v územiach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Najčastejšie je to na človekom narušených plochách, na miestach kde bol odstránený pôvodný vegetačný kryt,“ konštatuje správa národného parku s tým, že spoločným znakom týchto rastlín je produkcia veľkého množstva ľahko klíčiacich semien a mohutný koreňový systém.
Do Tatier prišla v zaburinenej pôde
„Zbaviť sa takéhoto návštevníka je veľký problém,“ upozorňuje ďalej. „Barborka bola na lokalitu dovezená pravdepodobne so zaburinenou pôdou, v ktorej sa nachádzali jej semená. Obsadila navážky rozprestreté v okolí priepustu a ďalej sa šíri priekopou v smere jazdy motorových vozidiel. Po následnom zmapovaní okolia sme našli jej žiarivo žlté kvety na viacerých miestach v blízkosti cesty. Ide o nový problém, ktorý budeme ďalej sledovať a riešiť,“ upresnila Katarína Žlkovanová, botanička Správy TANAP-u.
Odborníci z TANAP-u preto zdôrazňujú, že v budúcnosti sa bude treba viac zaujímať o pôvod zeminy, ktorú sa priváža pri rôznych zemných prácach do chráneného územia.
