Vysoké teploty a sucho znamenajú aj zvýšené riziko požiarov. V Tatrách by to bola katastrofa. Čo radšej nechať doma a nebaliť do batohov?
Jednoznačne zápalky, zapaľovače a cigarety. Aj ledabolo odhodený ohorok by mohol pre Tatry znamenať katastrofu. Lebo niekedy stačí iba iskra... Aj preto v dôsledku pretrvávajúceho sucha Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Poprad vyhlásilo čas zvýšeného požiarneho rizika. Národný park je obzvlášť ohrozený. Je tu zakázané fajčiť a odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety, vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov a spaľovať horľavé látky na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme.
Od ničivého požiaru prešlo dvadsať rokov
Čo všetko môže oheň v Tatrách spôsobiť, sme zažili aj nedávno - v roku 2005, keď Tatry zachvátil najväčší požiar v histórii Tatranského národného parku. Presne 30. júla pred dvadsiatimi rokmi krátko pred poludním vyšľahli plamene medzi Tatranskou Poliankou a Novým Smokovcom. Oheň vtedy zasiahol približne 230 hektárov územia, ktoré v novembri spustošil vietor. Ako informuje na sociálnej sieti Správa TANAP-U, uhasiť sa ho podarilo až po piatich dňoch.
Požiar vtedy vypukol v oblasti po veternej kalamite, no preniesol sa aj na stojace lesné porasty. A keď ho začal podporovať vietor, ohrozil aj objekty v Novom Smokovci. „Plamene dosahovali výšku až 20 metrov. Na hasení sa podieľalo vyše 430 profesionálnych hasičov, stovky dobrovoľníkov a desiatky kusov techniky, vrátane vrtuľníkov, lietadiel a špeciálneho pásového vozidla. Spotrebovalo sa vyše troch miliónov litrov vody. Hoci materiálne škody boli obrovské, k stratám na životoch, ani k vážnym zraneniam, našťastie, nedošlo,“ uvádza národný park.
Oheň pravdepodobne spôsobil neopatrný človek
Ako neskôr šetrenie preukázalo, s veľkou pravdepodobnosťou požiar spôsobila neopatrná manipulácia s ohňom zo strany človeka. Výsledok? Priama škoda dosiahla desiatky miliónov korún. Ekologické straty neboli nevyčísliteľné.
Požiar bol ničivý. Zasiahol 230 hektárov územia. (zdroj: Ilustračné foto: TANAP)„Revitalizácia územia bola preto okamžitá a komplexná,“ pokračuje TANAP na sociálnej sieti. „Od roku 2005 sa začal dlhodobý proces obnovy lesa tak, aby sa podarilo dosiahnuť ekologicky stabilné lesné ekosystémy, ktoré by boli schopné plniť všetky funkcie, vrátane toho, aby sa Tatrám podarilo vrátiť odolný a funkčný ekosystém, ktorý si poradí aj s budúcimi výzvami klimatickej zmeny.
https://open.spotify.com/episode/1yjygBWYVWRwgQcIDyuxbh
Príroda postupne nachádza svoju rovnováhu
V oblasti boli vysadené klimaxové dreviny, ako sú borovica horská, smrekovec opadavý, jedľa biela, javor horský. Okrem cielenej výsadby došlo aj k prirodzenému zmladeniu lesa a vytvárali sa aj spevňovacie rebrá, ktorých úlohou je zvýšiť odolnosť mladých porastov voči vetru. Po dvadsiatich rokoch od ničivého požiaru už možno sledovať, ako si príroda v tomto území opäť nachádza svoju rovnováhu.
