PREŠOV. Základná škola s materskou školou pre žiakov a deti s autizmom v Prešove, ktorú zriadila, oslávila už 15 rokov a dnes ju navštevuje 160 detí. V roku 2022 spolu s tímom CVI priniesla pre rodiny na Slovensku jedinečnú aplikáciu na rozpoznanie včasných znakov autizmu ASDetect.
Všetky aktivity EVY TURÁKOVEJ smerujú k tomu, aby ukázala, ako plnohodnotne žiť, nielen prežívať, s diagnózou autizmus.
Takto znela nominácia tejto výnimočnej Prešovčanky na ocenenie Krištáľové krídlo. Za rok 2022 si ho Eva Turáková zaslúžene získala v oblasti filantropia.

Venovať sa tak obšírnej problematike, akou je autizmus, vyše 15 rokov stáť na čele vami založenej školy, mať rodinu a ďalší rad povinností a úloh – viete vy vôbec, čo je to nuda?
Myslím si, že toto mi teraz nehrozí a možno ani hroziť nebude. Keď už nebudem vládať, budem chorá, tak potom možno áno, ale teraz momentálne určite nie.
Čím momentálne žijete?
Ja žijem prakticky stále tým istým. Svojou rodinou, prácou, kolegami, priateľmi, čiže stále je to o tom istom.
V rozhovore sa dočítate:
- s akými problémami musia bojovať ľudia v oblasti venujúcej sa autistom,
- v čom je prelomová nová aplikácia, ktorá je dostupná aj pre rodičov priamo doma a slúži na pomoc pri diagnostikovaní prejavov autizmu,
- prečo sa podľa Turákovej návrhy neprenášajú z papiera aj do praxe,
- čo má robiť mama v prípade, že sa jej "niečo nepozdáva",
- ako vníma riaditeľka školu pre autistov, ktorú založila, s odstupom 15 rokov,
- aký je najideálnejší čas na diagnostikovanie autizmu a prečo,
- prečo je problémom nedostatočné nastavenie systému a podceňovanie zo strany okolia pri otázke zistenia prítomnosti autizmu,
- ako Turáková vníma možnosti ponuky a potreby dopytu, je dostatok miest pre umiestnenie autistikých detí do prostredia školy,
- prečo je podľa nej vysoký počet autistov,
- aká je miera záujmu zo strany odborníkov o prácu v tejto oblasti a ako si vyberá kolegov, ktorí sa deťom venujú.
Práca v oblasti ľudí s autizmom neustále prináša nové výzvy aj z dôvodu neustáleho vývoja a výskumu. Vnímate v tejto blasti nejaký posun?
Rozhodne platí, že sa to posunulo. Okrem toho, akú prácu robím, a teda že zastrešujem AutistiPrešov so všetkými organizačnými zložkami – školské, sociálne zariadenia, tak pracujem v pracovných skupinách pri Rade vlády a pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde sa človek snaží svoje praktické skúsenosti, ktoré za tie roky práce získal, pretaviť do toho, aby systém starostlivosti o ľudí s autizmom bol nastavený aj na Slovensku. Taký, ktorý je minimálne overený v praxi.
Tiež, aby sme urobili posun v tejto oblasti starostlivosti nielen tým, že nejaký model už máme v Prešove, ale že môžeme naozaj dostupnú starostlivosť ponúknuť ľuďom aj v iných regiónoch.

Na akej úrovni je dnes poskytovanie dostupnej starostlivosti pre ľudí s autizmom? Vy sama ste roky na čele Súkromnej spojenej školy pre ľudí s autizmom v Prešove. Vnímate za ten čas nejaký progres v otázke vnímania a podpory zo strany štátu či spoločnosti?
Určite nastala zmena oproti tomu, čo bolo v začiatkoch, keď som začínala. V tom čase bola informovanosť v spoločnosti minimálna a zároveň aj škôl, poradní alebo ľudí, ktorí mali skúsenosť s autizmom či s diagnostikou alebo intervenciami, bolo v rámci Slovenska veľmi málo. Toto sa nám určite zmenilo.
Myslím si, že v rámci školstva je síce nie ideálna, ale pomerne dobre rozšírená sieť materských a základných škôl. Určite máme oveľa väčšie množstvo ľudí, ktorí sú aj vzdelaní v danej oblasti a pracujú na sebe. No tiež máme ešte v niektorých oblastiach obrovské nedostatky.
Napríklad?
Napríklad v príprave študentov, ktorí sa raz v rámci špeciálnej pedagogiky alebo psychológie či lekárstva budú venovať aj ľuďom s autizmom. Rezervy máme v rámci sociálnej práce, prípravy sociálnych pracovníkov a ľudí pracujúcich v tejto oblasti.
Vnímam, že určite sa to povedomie aj vzdelanie posúva na Slovensku dopredu. No rozhodne ešte v ponuke a v tom systéme, aký by mal byť, aby bol funkčný a rodičia v ňom neboli stratení, máme obrovské nedostatky.
Ako ich odstrániť a s čím konkrétne súvisia?
Súvisia s tým, že to nadšenie a „drajv“ u ľudí, ktorí sa venujú autizmu alebo ktorí k tejto problematike prichádzajú, musí byť smerovaný na to, aby sa aj oni sami vzdelávali. Aby naozaj rozumeli metodikám, vedeli ich používať, nebáli sa prevziať kompetenciu a zodpovednosť a aby stále nečakali, že niekto iný, napríklad štát, im povie to, čo majú robiť. Ak som raz odborník, tak mám vedieť, čo mám robiť a ovládať tie siete podpory.
Podporou či formou pomoci je pre rodičov detí s autizmom tiež nová aplikácia, s ktorou ste prednedávnom prišli. Priblížte, o čo ide?